reportér prílohy Víkend
Novinárska skratka: aba
Narodil sa v Kyjeve na Ukrajine, vyrastal a žije v Nitre. V Pravde pracuje od roku 2006. Za reportáže o životnom prostredí, krajine a prírode získal štyri Novinárske ceny od Nadácie otvorenej spoločnosti, deväť ocenení Literárneho fondu a jednu cenu Slovenského syndikátu novinárov. V roku 2022 sa stal držiteľom Ceny ministra životného prostredia za prínos v oblasti ochrany životného prostredia. Je spoluautorom a zostavovateľom štúdie Dopady klimatickej krízy na Slovensko, ktorú v roku 2020 priniesla organizácia Greenpeace v spolupráci s klimatológom Jozefom Pechom zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. V roku 2019 bol organizáciou Ashoka zaradený na mapu klimatických inovátorov v strednej a východnej Európe.
Gerald Klamer štvrťstoročie pracoval ako lesník v Nemecku. Mal dobrú prácu, no minulý rok dal výpoveď. Nemohol sa viac pozerať na to, čo sa deje s lesmi.
Slovensko by malo podľa európskych spotrebiteľských organizácií nasmerovať sociálnu pomoc pre nízkopríjmové domácnosti, ktoré čelia zvýšeným cenám energií.
Práve v čase kríz, ktoré práve spoločnosť zažíva, sa ľudia potrebujú dostať na vzduch, prejsť sa po prírode a obklopiť jej prirodzenou krásou.
Skutočne prekrásne predmety ukrýva hrobka egyptského faraóna Tutanchamóna, ktorú Carter objavuje pred 100 rokmi.
Pandémia nielen berie, ale aj dáva. Vďaka pandémii mohla veda dosiahnuť razantný pokrok, konštatujú Michèle Vialletteová a Maxime Diot z Pasteurovho inštitútu.
Voda je život. Je miesto, jedno z posledných v strednej Európe, kde sa to dá naozaj pochopiť. Na Dunaji v Národnom parku Donau-Auen.
Štyri Slovenky vymysleli unikátnu náhradu kože. Ich riešenie môže vdýchnuť nové sily regiónom na Slovensku, pomôcť prírode, zamedziť odpadu.
Môžeme byť hrdí, že máme takéto deti! Hovorí Zuzana Gallayová, manažérka medzinárodného programu Zelená škola.
Olena vystrašená vyskočí z postele a vrhne sa rukami podopierať stenu. Až po chvíli precitne a pochopí, že je to len hrozný sen.
Podľa ukrajinskej tajnej služby Rusko plánuje masívne výruby na okupovaných územiach, aby mohli drevo predať a získať peniaze na vojnu.
Putinova nezmyselná vojna obnažila jednu z najväčších slabín Slovenska - závislosť od energie z Ruska.
Pozrite sa do tváre Ukrajinky, Ukrajinca. Nájdite odvahu a pozrite sa im priamo do očí, nastavujú nekompromisné zrkadlo. Vydržíte, uhnete?
Tisíce mŕtvych a ranených, státisíce utekajú, no v tichosti a takmer nebadane sa vkráda ďalší obrovský a strašidelný tieň vojny.
Pandémia zabrzdila projekt Etnikana - Hudba je reč, ktorej rozumieme všetci. Skúsia ho presunúť do on-line priestoru. O výzvach nápadu hovorí producent Tomáš Slebodník.
Vydávame sa do slovenského pralesa Udava, no ani nestihneme doň vojsť a kúsok za Osadným na obyčajnej ceste v hlbokom snehu nájdeme stopu - vlka!
Hoci sa pred tromi rokmi upravil zákon, aby nebolo možné dotovať výrobu energie z dreva z lesa, v teréne sa presviedčame, že sa to naozaj deje. Zákon sa má dokonca uvoľniť.
Krajina smúti. Desiatky národných kultúrnych pamiatok nedávno zhasli, na ďalších visia čierne vlajky. Kto zomrel?
Tento obyčajný les kdesi v Čergove pred štvrťstoročím ponúkali v inzeráte na ťažbu. Nebol v žiadnom chránenom území. Strom tu má aj Václav Havel.
Lekári v USA úspešne transplantovali pacientovi srdce geneticky upraveného prasaťa. Čo to môže pre transplantácie znamenať? Zhovárali sme sa s kardiologičkou Evou Goncalvesovou.
Koľko mokradí, ornej pôdy sa mohlo zachovať, o koľko menej áut by trčalo v zápchach, keby sa stavalo na zabudnutých plochách priamo v meste a nie na zelených lúkach za mestom.
Mária Tömösváryová má pozoruhodný príbeh. Pochádza z Rimavskej Soboty, má kresťansko-židovské korene. Jej manželom je Abdi, moslim zo Somálska. Majú dve deti.
Jeden z najočakávanejších zákonov roka 2022 bude rozhodujúci pre budúcnosť - klimatický zákon. Zhovárame sa o ňom s ekologicko-ekonomickým analytikom Jurajom Melichárom.
Je to asi najvšednejší obrázok slovenskej zimnej krajiny. Nie bieloba, ale nekonečná hneď obnažených pooraných polí. Pôda by v zime nemala oddychovať...
Richard Nyáry svieti v tabuľke tých, čo preplávali Lamanš ako prvý! Nebol najrýchlejší, ale zaplával to 15. októbra v 15-stupňovej vode po 15 hodinách a 57 minútach.
Máme práve teraz príležitosť, ako sa od plynu odpútať? Pýtali sme sa Jána Karabu, riaditeľa Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov energie (SAPI).