„V 80. a 90. rokoch banky inkasovali obrovské príjmy za reštrukturalizáciu štátneho dlhu v Latinskej Amerike a v Ázii. Teraz by to radi zopakovali v Európe,“ podotkol Regling v rozhovore pre pondelkové vydanie nemeckého ekonomického denníka Handelsblatt.
Regling pripúšťa, že reštrukturalizácia gréckeho dlhu by niektorým bankám spôsobila straty, tie by ale podľa neho boli len „obmedzené“. Naopak, poplatky, ktoré banky môžu zinkasovať za prácu spojenú s reštrukturalizáciou, by boli „veľmi sľubné“.
Handelsblatt tiež cituje zdroje, podľa ktorých aj šéf ECB verí, že banky zámerne zveličujú nutnosť reštrukturalizácie gréckeho dlhu, pretože z nej môžu mať ekonomický prínos. Trichet podľa denníka výslovne varoval ministrov financií krajín eurozóny, aby sa nenechali bankami ovplyvniť.
Štátny dlh Grécka tento rok zrejme stúpne na približne 340 miliárd eur, čo by predstavovalo 150 percent hrubého domáceho produktu krajiny. Práve obavy, že Grécko bude nútené dlhy reštrukturalizovať, pretože ich nebude schopné splácať, viedli k dramatickému poklesu cien gréckych dlhopisov. Úrok, ktorý tak musí Grécko teraz platiť, už u niektorých presahuje 25 percent.
Členovia bankovej rady ECB Jürgen Stark a Lorenzo Bini-Smaghi pred pár dňami varovali, že reštrukturalizácia gréckeho dlhu by zdevastovala tamojší bankový systém. Okrem toho by podľa nich poškodila aj dôveryhodnosť celého západoeurópskeho bloku.