Bude na vláde múzeum komunizmu alebo ÚPN?

Popri Ústave pamäti národa, ktorý zatiaľ nemá stále sídlo ani dosť peňazí na svoju činnosť, má vzniknúť aj múzeum komunizmu. Premiérka Iveta Radičová by ho rada videla v tzv. novej budove vlády, dostavanej v záhrade historického paláca.

04.03.2011 12:05
ÚPN Foto:
Jedným z variantov využitia novej budovy Úradu vlády je aj spojenie budúceho múzea komunizmu s Ústavom pamäti národa.
debata (35)

Ústav pre mapovanie zločinov totalít – fašistickej aj komunistickej – sa od svojho vzniku v roku 2002 stále sťahuje. Sídli vo viacerých prenajatých priestoroch a už čoskoro bude potrebovať ďalšie pre nové zväzky z archívu ministerstva vnútra a z Česka. Do 30. apríla má vicepremiér pre menšiny v spolupráci s ministrom financií a šéfom ÚPN navrhnúť vláde jeho prvé skutočné sídlo. Hovorca premiérky Rado Baťo nevylučuje, že by mu mohli ponúknuť práve novú budovu na Úrade vlády.

Má byť múzeum komunizmu na úrade vlády?

Pokiaľ ide o nové múzeum, Baťo hovorí, že „celé je to v štádiu myšlienky. Treba urobiť bezpečnostné a iné štúdie“. Šéf poradcov Marián Balázs tvrdí, že Radičová je odhodlaná múzeum zriadiť. „Nastal čas, aby aj Slovensko malo svoje múzeum komunizmu,“ povedal. Praktická realizácia tohto projektu však ešte na stole nebola.

Bývalému vicepremiérovi pre menšiny a ľudské práva, historikovi Dušanovi Čaplovičovi zo Smeru sa nápad múzea v budove vlády nepozdáva. Podľa neho by mala vzniknúť expozícia novodobých slovenských dejín vrátane obdobia Československa, slovenského štátu a komunizmu na Bratislavskom hrade. V budove vlády, ktorá je podľa premiérky po prepustení 204 zamestnancov nepotrebná, si nevie predstaviť ani sídlo ÚPN.

„Administratívu môžete presťahovať kamkoľvek. Ale na archív by to nebolo vhodné miesto,“ myslí si Čaplovič. Radičovej myšlienku otvoriť záhradu pri vláde verejnosti nezavrhuje. „Ja som za to, aby tam chodili deti, prípadne sa aj prepojili obe záhrady – prezidentská a vládna. Začiatkom 20. storočia tie parky spojené boli,“ dodal.

Za vytvorenie Múzea zločinov komunizmu sa zasadzuje aj iniciatíva, spustená vlani v novembri pri výročí prepustenia posledného politického väzňa v komunistickom Československu. Stojí za ňou ÚPN, Fórum kresťanských inštitúcií, Konfederácia politických väzňov, Nadácia Konráda Adenauera a berlínske múzeum východonemeckej tajnej polície Stasi. Ich petíciu za vznik múzea doteraz na internete podpísalo 2 068 ľudí.

Historik ÚPN František Neupauer povedal, že už oslovili premiérku, ktorej chcú predložiť svoje predstavy. „Bývalí politickí väzni sú ochotní tam dať veci, ktoré vyrábali vo väzení, literatúru, jeden pán ponúkol auto, vo dverách ktorého pašoval knihy,“ uviedol Neupauer. Hoci iniciatíva pôvodne plánovala sídlo múzea U dvoch levov, kde ŠtB vypočúvala „nepriateľov národa“, alebo v tajnej tlačiarni z 80. rokov, vie si ho predstaviť aj v tejto modernistickej budove z čias socializmu.

Jedným z variantov je podľa Baťa spojenie budúceho múzea s Ústavom pamäti národa. Ústav sa takejto možnosti nebráni. Člen jeho správnej rady, historik a politológ László Öllös si myslí, že by mali fungovať nezávisle. „Asi by spolupracovali, ale sú to zásadne odlišné inštitúcie,“ povedal. Nápad premiérky zriadiť takéto múzeum oceňuje. Podľa neho by mohlo sídliť aj v navrhovanej vládnej budove.

„Takéto múzeum na Slovensku chýba. Malo by vzniknúť nie preto, aby niekoho zraňovalo, keďže mnohí ľudia v komunizme žili, ale preto, aby sme sa poučili – ako utláčal občanov v rôznych oblastiach života,“ vysvetlil Öllös. Postkomunistické štáty totiž majú stále tendenciu vracať sa aspoň čiastočne k metódam neslobodného režimu.

Bývalému ministrovi spravodlivosti Jánovi Čarnogurskému sa páči návrh umiestniť múzeum do budovy, ktorú vláda roky využívala na svoje rokovania. Ako jeden z posledných amnestovaných politických väzňov komunizmu podporil aj občiansku iniciatívu za Múzeum zločinov komunizmu. „Na múzeum komunizmu je vhodná každá budova,“ dodáva.

Múzeum by malo byť financované zo štátneho rozpočtu rovnako ako Slovenské národné múzeum či Múzeum SNP.

35 debata chyba