Zároveň svojimi krokmi často komplikuje situáciu Mosta-Híd, ktorý sa snaží reálne riešiť národnostné problémy na Slovensku. „Ja osobne si neprajem, aby Viktor Orgán takto zasahoval do zákonodarnej iniciatívy, či už nás, alebo parlamentu,“ povedal predseda Mosta-Híd Béla Bugár.
Otázka volebného práva je podľa Bugára problematická
„Je signifikantné, že keď sa blížia parlamentné voľby, dva týždne predtým maďarský parlament prijme zákon o dvojakom štátnom občianstve, nacionalisti sa zobudili a viete, čo sa stalo,“ ilustruje príkladom Bugár. „Rokujeme o tom, ako zjemniť protizákon o štátnom občianstve, čo prijala ešte Ficova vláda. V tom momente poslanci za Fidesz hovoria o zjednotení maďarského národa. Hovorí sa o tom, že bude nejaká kampaň, aby sa ľudia hlásili a brali maďarské občianstvo,“ pripomenul.
„A teraz, keď rokujeme o jazyku menšín, čo si myslím, že je dôležitejší zákon ako volebný zákon, alebo hocičo v Maďarsku, lebo to sa týka občanov Slovenskej republiky, čo urobí Viktor Orbán? Povie, že dáme volebné právo. Ako keby chceli takýmto spôsobom zasiahnuť do debaty v parlamente. A aj zasiahol, lebo v tom momente, keď Viktor Orbán toto povedal, každý vystupujúci z opozície nám to ‚hádže do ksichtu‘, prepáčte za výraz, ako keby sme za to mohli,“ zdôraznil predseda Mosta – Híd.
Čo sa týka samotnej otázky volebného práva pre občanov maďarskej národnosti, ktorí využijú možnosť dvojakého občianstva, podľa Bugára je problematická. „Pre nás to je veľký problém. Ja si neprajem, aby boli občania Slovenskej republiky zatiahnutí do predvolebnej kampane, či už na území Slovenska, alebo Maďarska, podľa toho, aké volebné právo dajú,“ povedal Bugár. Zároveň ale neschvaľuje opozičnú iniciatívu na zvolanie mimoriadnej schôdze NRSR k Orbánovmu výroku, ktorým informoval o zámere uzákoniť volebné právo pre zahraničných Maďarov s dvojakým občianstvom. Odôvodňuje to tým, že zatiaľ nie je známe, ako konkrétne bude vyzerať maďarské volebné zákonodarstvo. Okrem toho vláda a menovite minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda (SDKÚ) podľa neho koná aj v oblasti slovensko – maďarských vzťahov dostatočne efektívne, netreba ho zaväzovať ku konkrétnym krokom uznesením parlamentu.
Naopak, podľa podpredsedu Smeru Pavla Pašku je vláda a špeciálne premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) a minister Dzurinda príliš pasívna. „Vďakabohu, že sa v minulom roku prijala novela zákona o štátnom občianstve, aj keď život ukázal, že by potreboval drobné úpravy, aby netrpeli slovenskí štátni občania, ktorí nadobudnú iné štátne občianstvo na základe štandardných parametrov,“ poznamenal Paška. Dodal, že Smer predložil novelu, ktorá by tieto problémy vyriešila, keďže ju však vládna koalícia nepodporila, je teraz v jej zodpovednosti, aby situáciu riešila.
Pripomenul, že na dobré vzťahy je treba dvoch a kroky maďarskej strany sú z tohto hľadiska sklamaním. Preto je podľa neho potrebné riešiť napríklad problém s dvojakým občianstvom a s ním spojeným volebným právom aj na európskej úrovni. „Všetko nasvedčuje tomu, že ide o veľmi racionálny projekt, kde sú čitateľné kroky, ktoré nás utvrdzujú v tom, že je ohrozený národný a štátny záujem SR,“ vyhlásil Paška, podľa ktorého kroky Maďarska nie sú ad hoc zamerané na podporu svojich menšín, ale na vytváranie akéhosi maďarského priestoru vrátane území mimo hraníc MR.
Aj podľa Bugára by sa do riešenia problému maďarského volebného práva mala zapojiť Európska únia. „To, čo urobila smerom k voľbám do Európskeho parlamentu a voľbám do samospráv, aby takýmto spôsobom dala do určitých mantinelov aj legislatívu, ako voliť do národných parlamentov. V Nemecku je teraz problém s obrovským množstvom Turkov, lebo turecký prezident si myslí, že oni sú Turci a budú hlasovať priamo do volieb v Turecku,“ upozornil Bugár.
Hranica pre menšinové jazyky je vycucaná z prsta, tvrdí Paška
Diskusia o tom, aká by mala byť hranica pre používanie menšinových jazykov v úradnom styku v obci, by mala podľa Pašku nasledovať až potom, ako májové sčítanie ľudu prinesie exaktné údaje o počtoch príslušníkov menšín v jednotlivých regiónoch. „Nie vycucať si z prsta, že to je dvadsať, potom desať, potom to bude pätnásť percent. Možno vám zajtra povie pán Matovič (Igor, nezávislý poslanec za skupinu Obyčajní ľudia, pozn. TASR), že to má byť 16,7 percenta, tak to bude 16,7 percenta,“ vyhlásil Paška v diskusii televízie TA3 V Politike.
„Tá pätnástka, to je výraz čoho? Predtým to bolo dvadsať percent, aj vtedy to nebolo ľahké stanoviť,“ opýtal sa Bugára Paška na margo návrhu novely zákona o jazykoch menšín, ktorú aktuálne parlament prerokúva v prvom čítaní. V nej totiž koaličné strany navrhujú znížiť hranicu pre používanie jazyka menšín v úradnom styku z doterajších 20 percent obyvateľov obce, ktorí sa hlásia k menšine, na pätnásť percent.
Májové sčítanie ľudu podľa Pašku prinesie viacero údajov, ktoré môžu pomôcť parlamentu reálne vyhodnotiť situáciu a potom sa rozhodnúť, aké kroky sú potrebné urobiť preto, aby sa menšinám umožnilo lepšie využívať svoje práva. „Ani sám pán podpredseda neverí tomu, čo hovorí,“ reagoval Bugár, podľa ktorého opozícia už teraz protestuje, že zníženie hranice pre menšiny bude vytláčaním slovenského jazyka. Výsledky sčítania ľudu budú podľa Bugára známe najskôr na jeseň a na postoji opozície sa pravdepodobne ani potom nič nezmení. „Povedia, že nie je politická vôľa,“ poznamenal.
Prijatie novely je pritom súčasťou tak programového vyhlásenia vlády, ako aj legislatívneho plánu na tento rok. Zníženie hranice o päť percent je podľa Bugára dôležité preto, že už pri poslednom sčítaní ľudu niekoľko dedín, kde už boli zvyknutí na „menšinový“ režim, padlo tesne pod hranicu 20 percent obyvateľov hlásiacich sa k menšine. Teraz očakáva, že pribudnú ďalšie a považuje za „krok späť“ demontovať napríklad dvojjazyčné tabule s názvami obcí tam, kde sú už na ne zvyknutí.
Podľa Pašku je novela zákona o jazykoch menšín jednoducho politickou agendou bugárovcov. „Most – Híd hľadá svoju politickú agendu vždy v závese tzv. etnicky čistej SMK,“ vyhlásil Paška s tým, že on pri tisíckach členov Smeru vôbec neregistruje, ktorý je akej národnosti, keďže všetkých spájajú sociálnodemokratické myšlienky. Bugár kontroval, že podľa neho je to skôr preto, že Smer, na rozdiel od Mosta – Híd, nemá žiadny program pre menšiny.