„Pedofil miluje svet detí. Ak je tam nejaká agresivita, tak už to nie je čistá pedofília, ale sú tam aj iné poruchy,“ povedala predsedníčka Slovenskej sexuologickej spoločnosti Danica Caisová. Pre pedofilov je podľa nej rovnako ako pre väčšinu ľudí s heterosexuálnou či homosexuálnou orientáciou neprijateľné, aby deti trpeli. „Väčšina z nich sa po celý svoj život nedopustí žiadneho sexuálneho deliktu,“ dodal vedecký tajomník spoločnosti Robert Mathé.
Pedofili síce podľa Mathého túžia aj po fyzickom kontakte s deťmi, a aj preto ich mimoriadne vzrušuje napríklad detské porno, ale zväčša sa dokážu ovládnuť. „Svoj sexuálny život realizujú na úrovni predstáv a fantázií hoci aj pri pohlavnom styku s dospelou osobou alebo pri masturbácii,“ poznamenal odborník. Dokážu žiť častejšie než iní ľudia so sexuálnou poruchou nenápadne v manželstve a mať a vychovávať deti. Neznamená to však, že niektorí pedofili nepotrebujú pomoc psychiatrov – sexuológov či psychológov, dodal.
Pedofília nie je predpokladom agresívneho správania ani podľa odborníka na násilné konanie psychicky chorých ľudí Antona Heretika. „Pedofília je len porucha sexuálneho správania a nehovorí nič o osobnosti a o psychopatológii toho človeka,“ poznamenal. „Vražda zo strany pedofila je raritná,“ dodal súdny znalec a podpredseda psychiatrickej spoločnosti Slovak psychiatric association Vladimír Novotný.
Deti neraz znásilnia aj ľudia, ktorí pedofilné sklony vôbec nemajú, upozornila Caisová. „Môžu si ich vybrať, pretože sú ľahšou obeťou, než dospelí,“ priblížila jeden z možných motívov násilného konania.
Pocity pedofilov sa v minulosti snažil obhajovať prostredníctvom blogu na internetovej stránke denníka Sme muž so pseudonymom Daniel Liddel, ktorý sa k pedofílii priznal. Jeho príspevky však vyvolali vlnu nevôle zo strany čitateľov a časť z nich chcela zabrániť zverejneniu ďalších Liddelových textov prostredníctvom petície. Liddel napokon prestal do blogu prispievať.