Českú ekonomiku dobehneme o desať rokov

Slovensko v posledných rokoch dobieha susedné Česko. Podľa analytikov by sa približne o desať rokov malo ekonomicky dostať na jeho úroveň. Čechom sa zatiaľ žije lepšie, keďže majú vyššie platy, nižšiu nezamestnanosť a ceny u nich za posledné roky rástli pomalšie.

30.10.2012 15:00
Graf, ekonomika Foto:
Ilustračné foto
debata (95)

Všetko sa však odvíja od rastu hospodárstva. Kým slovenská ekonomika ešte v roku 2004 dosahovala približne polovicu priemerného výkonu eurozóny, vlani bol podiel už 67 percent. Naopak, podiel českej ekonomiky na hrubom domácom produkte eurozóny je 73 percent a za posledné roky sa výraznejšie nezmenil.

„Slovensku potrvá ešte ďalších desať rokov, kým svojich západných susedov v ekonomike dobehne,“ hovorí Michal Valentík, hlavný investičný stratég Generali PPF Invest. Analytici predpokladajú, že taký istý čas bude Slovensku trvať, kým Čechov dobehne aj v platoch. Na Slovensku sa teraz v priemere zarába necelých 800 eur, kým v Česku takmer 1 000 eur. Bez práce je na Slovensku asi 14 percent ľudí a v Česku 8,3-percenta.

„Priemerná česká mzda je vyššia o približne 20 percent. Trend je ale dlhodobo klesajúci, teda slovenské mzdy sa tým českým približujú,“ hovorí analytik Next Finance Martin Prokop. „Česká ekonomika je stále vyspelejšia a väčšia, takže aj platy sú vyššie. Na Slovensku je tiež stále vyššia miera nezamestnanosti. Takže ak nebudú zamestnávatelia v období expanzie ekonomiky pociťovať nedostatok pracovnej sily, tak zrejme na Slovensku rýchlejšie platy neporastú. Netreba zabúdať ani na to, že Praha je väčšie mesto a oveľa viac firiem tam má regionálne centrály, kde sú vyššie platy,“ dodáva analytik ČSOB banky Marek Gábriš.

To, že Slovensko za posledné roky dobieha českú ekonomiku, je najmä vďaka automobilovému priemyslu. „Krajina momentálne zarába na problémoch južných krajín, kde tamojšie automobilky zatvárajú a produkcia sa presúva na Slovensko,“ dodal Prokop.

Napríklad Marianna Andreeva, rodáčka z Michaloviec žijúca už 11 rokov v Prahe, vníma životnú úroveň v oboch krajinách ako porovnateľnú. Najväčší rozdiel vidí v dostupnosti služieb. „V obidvoch krajinách je samozrejme nutné odlíšiť životnú úroveň v hlavných mestách a vo "zvyšku“. Praha je na tom podstatne lepšie ako Bratislava. Bývanie, služby, to všetko je, zdá sa, drahšie v Bratislave, výška platov, ale aj rôznorodosť či objem v ponuke práce tomu však z môjho pohľadu zďaleka nezodpovedajú," konštatuje Andreeva.

V prvých rokoch od osamostatnenia sa nedarilo ekonomikám oboch krajín. Podľa údajov českého a Slovenského štatistického úradu sa ekonomiky po revolúcii prepadali, slovenská však rýchlejšie ako česká. V prípade českého hospodárstva nastal obrat až v roku 1996, kedy ekonomika v porovnaní s rokom 1990 rástla o dve percentá. Na Slovensku sa začal rast zhruba od roku 1998.

„Česko malo svetlé výnimky, čo sa štátneho rozpočtu týka, vďaka pravicovej vláde v deväťdesiatych rokoch, ktorá sa snažila o vyrovnaný rozpočet. Slovensko od rozdelenia nasleduje európsky socialistický trend, teda zadlžovať sa, a to pre populistické vlády, ktoré si kupovali hlasy voličov prostredníctvom nadmerného míňania. To isté sa deje aj v Česku, len s nepatrným časovým posunom,“ hovorí Valentík. Problém s prenášaním dlhov však nie je len problém Slovenska či Česka, napríklad Francúzsko či Španielsko majú deficitný rozpočet už viac ako štyridsať rokov.

Podľa Gábriša za to môže aj fakt, že Slovensko bolo od začiatku slabšie vybavené infraštruktúrou, ktorej výstavbu sa snažila po rozdelení nová vláda dobehnúť.

„Rýchlosť výstavby bola ale taká veľká, že vyniesla úrokové sadzby do výšin a prakticky vytlačila súkromné investície na Slovensku,“ konštatuje Gábriš. Česká republika mala ešte v prvých troch rokoch od rozdelenia prebytkový štátny rozpočet. Napriek tomuto faktu má však Česko prvenstvo vo výške schodku, v roku 2009 dosiahol deficit úroveň 192 miliárd českých korún. Hospodárenie štátneho rozpočtu Slovenska od vzniku samostatného štátu sa vždy skončilo so schodkom. Vôbec najvyšší mala krajina deficit v roku 2010, keď dosiahol 4,44 miliardy eur, v prepočte 112 miliárd korún.

Lepšie je na tom Česko aj vo vývoji cien. Od roku 1999 priemerná miera inflácie nepresiahla päťpercentnú hranicu. Inflácia na Slovensku rástla najmä v 90. rokoch, a to aj pre uvoľnenie cien energií. Od roku 2005 si krajina drží infláciu pod piatimi percentami, utlmiť tempo rastu cien muselo Slovensko pre zavedenie eura v roku 2009.

Obe krajiny však musia v týchto neľahkých ekonomických časoch uťahovať opasky. Spoločným cieľom oboch vlád je dodržať trojpercentný deficit verejných financií v budúcom roku. Slovenská ekonomika by sa mala v budúcom roku vyvíjať lepšie ako česká. Pre tento rok rezort financií očakáva, že Slovensko porastie o 2,5 percenta, pre ten budúci by sa mal rast zmierniť na približne 2,1 percenta.

Naopak, česká ekonomika sa tento rok prepadne o pol percenta, budúci rok predpokladá tamojší rezort financií rast iba o jedno percento. „Ekonomický výkon oboch krajín bude závisieť predovšetkým od vývoja dlhovej krízy v Európe,“ konštatuje Valentík. Česko takisto momentálne podľa jeho slov dopláca na nestabilnú politickú situáciu, čo sa odráža aj na vnímaní finančných trhov.

95 debata chyba