„Poškodenú priviedol škrtením do stavu bezvládnosti a znásilnil. Keď sa po násilnej súloži prebrala z bezvedomia, prosila páchateľa, aby ju nezabil a pokúsila sa uniknúť. Páchateľ ju udieral kameňom, kopal do brucha a iných častí tela, bil päsťami a udieral jej hlavu o tvrdý podklad.“ Týmito slovami opísal Robert Fico vražedný Luptákov útok na 19-ročnú ženu 2. júna 1982 v okolí Banskej Bystrice.
Podobne vykreslil i jeho poslednú vraždu z 18. júla 1982. Treba vari uviesť, že súčasný slovenský premiér uskutočnil svojho času prieskum ukladania trestu smrti na Slovensku v rokoch 1970 až 1990. Preštudoval súdne spisy a jednotlivé prípady približoval čitateľom, povedané jeho slovami, „v stručnosti a bez emócií“.
V roku 1995 vyrozprával Luptákov príbeh redaktorovi Pravdy kriminalista Jozef Polievka, ktorý kedysi vyšetrovanie prípadu viedol. „Vrah bol pod vplyvom okeny aj vína, svoje obete nielen znásilňoval, ale aj okrádal, ale predtým ich vždy surovo bil, až kým ich nezabil,“ zhrnul starý kriminalista. Pripomenul však aj nevýslovnú drzosť vraha. Veď jednu zo svojich obetí prepadol síce neskoro večer, ale priamo v centre mesta, v blízkosti budovy vtedajšieho krajského národného výboru.
A prvú vraždu Lupták spáchal už v roku 1978 ako 36-ročný. Na lesnom chodníčku pri Vysielači vystriehol 20-ročnú ženu, vyskočil na ňu z krikov a škrtil ju zozadu dovtedy, kým neupadla do bezvedomia. Potom ju znásilnil a z kabelky mŕtvej si zobral 500 korún. V minulosti bol síce štyrikrát trestaný a raz sa dostal dokonca do väzenia, ale „iba“ za krádeže. Ešte aj pri rekonštrukciách vrážd si bol asi istý, že za ne nebude pykať. „Priam sa predvádzal, ako keby bol pyšný na to, čo spáchal,“ prehodil Polievka. Zrejme vôbec nerátal s trestom smrti. Strach prejavil až vtedy, keď banskobystrický súd vyriekol nad ním hrdelný ortieľ za trojnásobný trestný čin vraždy.
Lupták od svojich dvanástich rokov vyrastal v detských domovoch. Ledva skončil osobitnú školu, neskôr pracoval ako pastier oviec, závozník a pomocný robotník. Fico na Luptákovom prípade ilustroval postup socialistických súdov, ktoré sa v podobných kauzách striktne držali v tom čase platného zákona. Rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 26. júna 1986 a Luptáka popravili v Bratislave 16. júla 1987. V medziobdobí rozsudok ešte povinne preskúmal Najvyšší súd ČSSR. Lupták požiadal vtedajšieho prezidenta o milosť, Gustáv Husák mu však nevyhovel.
Luptákova poprava bola na Slovensku predposledná. Ako posledný skončil na šibenici Štefan Svitek z Podbrezovej. Bol posledným popraveným v celom bývalom Československu. Tento 28-ročný muž sekerou zavraždil manželku a dve dcérky. Krvavý kúpeľ sa udial 30. októbra 1987, rozsudok nad vrahom vykonali 8. júna 1989. Keby vyšetrovanie trvalo o niekoľko mesiacov dlhšie, odsúdia Sviteka „len“ na doživotie. V júli 1990 totiž federálny parlament zrušil vo vtedajšom Československu trest smrti v súvislosti s ratifikovaním konvencie Rady Európy.