Výbuch zhruba piatich kilogramov trinitrotoluénu otriasol areálom bratislavských Zlatých pieskov v sobotu pred ôsmou večer. Nastražený systém, uložený pod chodníčkom k tenisovým kurtom, niekto diaľkovo odpálil práve vo chvíli, keď tadiaľ prechádzal Eduard Dinič. Zostal po ňom kráter hlboký niekoľko metrov. Torzo tela preletelo cez plot a dopadlo na kurty.
Policajný pyrotechnik Miloslav Gona, ktorý bol následne na mieste činu, hovorí, že páchateľ musel striehnuť z pozície, kde mal dobrý výhľad. Nálož mohol odpáliť napríklad pagerom, systémom na diaľkové otváranie garáže, prípadne mobilným telefónom, tie však v tom čase ešte neboli veľmi rozšírené. „Otázkou stále zostáva, kedy a ako tam výbušninu umiestnili. Muselo to totiž byť minimálne meter pod zemou, takže tam zrejme prebiehali práce väčšieho rozsahu. Žeby si to nikto nevšimol?“ hovorí expert.
Aký výbušný systém podsvetie v tomto prípade použilo, polícia nezistila. Spôsob prípravy atentátu však bol aj na ten čas ojedinelý. Ak gangy v rámci vybavovania si účtov použili nálož, väčšinou ju skryli v aute obete, prípadne vo vozidle zaparkovanom vedľa. Pátranie po páchateľovi sa skončilo bez výsledku, stopu vedúcu k ukrajinskej vetve podsvetia sa polícii potvrdiť nepodarilo. „Vyšetrovanie v tejto veci bolo prerušené v decembri 1999 z toho dôvodu, že sa nezistili skutočnosti oprávňujúce začať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe,“ uviedla Alena Toševová z krajského policajného riaditeľstva v Bratislave.
Eduarda Diniča považovali za šéfa jednej z najsilnejších skupín podsvetia hlavného mesta. Takzvaní diničovci boli známi tým, že vyberali výpalné od majiteľov podnikov, zapletení mali byť aj do privatizácie v čase vlády Vladimíra Mečiara. Krajský súd v Bratislave ešte stále rieši prípad, v ktorom bola pôvodne silná Diničova skupina obvinená z vydierania podnikateľov. Z hlavných aktérov kauzy sú však dnes už všetci mŕtvi alebo nezvestní. Brata Róberta Diniča zastrelili o niekoľko mesiacov neskôr. Roman Deák zomrel v októbri 1999 – iba pár dní po tom, čo sudca zamietol návrh prokuratúry na jeho vzatie do vyšetrovacej väzby. Práve pobyt za mrežami mu tak mohol zachrániť život.
Explózie v podsvetí Bratislavy
6. júla 1995 – bratia Jozef a Vladimír (Tuti) Danišovci. Zahynuli pri výbuchu auta na Štefanovičovej ulici
16. apríla 1997 – Peter Križanovič (Duran). Usmrtil ho výbuch nálože pri jeho aute na Lietavskej ulici
9. mája 1998 – Eduard Dinič. Priamo pod nohami mu na Zlatých pieskoch explodoval nastražený výbušný systém
1. decembra 2004 – Ivo Ružič. Pri bočnom vchode do ružinovskej reštaurácie Jadran v Bratislave explodovala nálož
Po vraždách ľudí z podsvetia spravidla nasledujú tvrdé boje o dedičstvo. V marci tohto roku polícia skončila vyšetrovanie pochybných krokov okolo prevodu lukratívneho sídla niekdajších Ľudových kúpeľov v centre Bratislavy, ktoré Diničovci s Romanom Deákom vlastnili cez spoločnú firmu. Ide o budovu na rohu Obchodnej ulice a Kollárovho námestia. Z trestného činu podvodu a porušovania povinností pri správe cudzieho majetku so škodou vyše 23 miliónov korún prokurátor v tomto prípade obžaloval bývalú družku Róberta Diniča Petru Krištúfkovú. Tá je v súčasnosti skôr známa ako expriateľka finančníka Borisa Kollára. „V tejto veci bola podaná obžaloba. Termín predbežného prejednania obžaloby súd stanovil na 22. mája,“ potvrdil hovorca Krajskej prokuratúry v Bratislave René Vanek.
Správu o explózii na Zlatých pieskoch priniesla Pravda v máji 1998 na prvej strane ako hlavný článok vydania. „Keď to vybuchlo, myslel som, že je koniec sveta. Videl som trup bez hlavy, ktorý dopadol na kurty. Ešte sto metrov od miesta výbuchu sa našla ruka. Som na všeličo zvyknutý, ale keď som to videl, hneď som si musel ísť kúpiť pollitrovku borovičky,“ opísal vtedy udalosť pre noviny nemenovaný svedok.