ECB a MMF však podľa Spiegelu považujú radikálny odpis gréckych dlhov za nevyhnutný, aby sa dlhovou krízou zasiahnuté juhoeurópskej krajiny mohli v dohľadnej dobe postaviť na vlastné nohy. V pondelok majú o riešení gréckych dlhov a prípadnom uvoľnení ďalšej časti druhého záchranného balíka pre Atény znovu rokovať ministri financií eurozóny.
Nemecko ako kľúčová krajina menovej únie podľa časopisu požadované škrty odmieta. Tie by sa totiž mali prvýkrát dotknúť aj verejných veriteľov, a teda peňazí daňových poplatníkov. To nechce nemecká vláda necelý rok pred parlamentnými voľbami v krajine riskovať.
Namiesto toho presadzuje, aby sa Grékom znížili úroky pri záchranných pôžičkách, ktoré im majú pomôcť vyhnúť sa hroziacemu štátnemu bankrotu. O návrhu Berlína sa podľa Spiegelu malo rokovať už na poslednej schôdzke šéfov financií eurozóny, nemecký minister Wolfgang Schäuble ho však na naliehanie kancelárky Angely Merkelovej nakoniec stiahol. Dôvodom bola údajne obava Merkelovej, že zníženie úrokov kvôli nesúhlasu euroskeptikov v únii nebude možné presadiť.
Eurokomisár pre menu Olli Rehn v tejto súvislosti podľa nemeckého magazínu apeloval na členské krajiny eurozóny, a najmä na Berlín, aby splnili svoj politický sľub zachrániť Grécko. „Každý musí znovu zvážiť, kde je jeho červená línia,“ citoval Der Spiegel Rehna.
Napriek súčasnému odmietavému postoju k novým odpisom gréckeho dlhu ich údajne nemecká vláda v budúcnosti nevylučuje. Tvrdí to nedeľník Welt am Sonntag, podľa ktorého sa minulý pondelok v Paríži uskutočnila tajná schôdzka zástupcov veriteľov a Schäuble na nej podľa zdroja denníka naznačil otvorenosť k prípadným škrtom v roku 2015, o ktorých sa na stretnutí hovorilo. Oficiálne to ale berlínska vláda poprela.
Súkromní veritelia už skôr pristúpili na odpis viac ako polovice svojich pohľadávok voči Grécku, a to ako súčasť druhého záchranného balíka pre Atény.