Obľúbené prírodné kúpalisko Zlaté piesky v slovenskej metropole práve začínajú zapĺňať rekreanti. Nikto z nich netuší, čo dnes okrem kúpania zažijú za dvojkorunové vstupné. Pojem „reality show“ je ešte neznámy, vhodným pomenovaním „toho“ je azda – strašné divadlo…
Najmä rekreanti na zadnom brehu zostávajú zrazu v nemom úžase stáť ako prikovaní. Nebezpečne nízko nad vodnou hladinou sa vznáša ťažký stroj, ktorému postupne vypovedali službu všetky štyri motory. A napokon padá dolu, neďaleko ostrova uprostred jazera. Trup mašiny sa láme, nad vodou zostáva plávať iba zadná časť s kormidlom.
Je presne 9.40 stredoeurópskeho, ešte nie letného času. Onedlho sa začnú počítať mŕtvi…
V stredu uplynulo 28 rokov od jednej z najväčších leteckých katastrof, ktoré sa kedy odohrali nad Bratislavou. „Niekoľko minút“, čo bol podľa dobovej tlače časový údaj, po ktorom prišli na Zlaté piesky záchranári, v skutočnosti trvalo oveľa dlhšie.
V lietadle zahynulo 70 ľudí a šesť členov posádky. Jeden cestujúci, muž z okresu Litoměřice, zomrel na následky zranení po prevoze do nemocnice. Nažive zostali piati, z toho štyria Pražania a istý Francúz. Jeden z pražských pasažierov, ročník 1946, trpel pritom hemofíliou, vážnou poruchou krvnej zrážanlivosti. Jeho záchranu preto lekári označili za zázrak. Veľkou mierou však k nemu prispela skutočnosť, že z blízkej Viedne preňho okamžite dodali potrebné krvné sérum.
Hoci čas už mnohé rany zahojil, na obete nešťastia dodnes spomínajú ich príbuzní či blízki. O udalosti sa nakrútilo niekoľko dokumentárnych filmov, stále žijú pamätníci, ktorí sa zúčastnili na prísne utajovaných záchranárskych prácach. Na Zlatých pieskoch sa totiž ešte ani nasledujúcu sezónu nedalo kúpať a verejnosť sem mala zakázaný prístup. Občas sa tragédia spomenie v iných súvislostiach, napríklad bratislavský spevák Pavol Hammel sa v niektorých rozhovoroch zmienil, že iba náhodou nebol pasažierom tragického letu.
Zaujímavé informácie o katastrofe iľjušina poskytla Pravde aj bývalá letuška – meno si nepriala zverejniť – ktorá osobne poznala veliteľa lietadla, kapitána Svatoslava Rosu z Ostravy. „Stroj sa asi dva dni pred haváriou vrátil z Tuniska, kde už vtedy takmer tá istá posádka mala vážne problémy s jeho technickým stavom,“ tvrdí. Dodáva, že celú noc pred letom domov sa v ňom vŕtali mechanici. Jedného z nich poslali aj na osudnú domácu linku, aby pozoroval, ako sa bude „správať za letu“. Odmietnuť letieť pre nespôsobilosť mašiny, to bolo podľa nej v tých časoch nepredstaviteľné.
Podľa nášho zdroja sa však pred letom odohralo aj viacero ďalších osudových udalostí. Steward Michal Švihran zo Senca sa napríklad z Prahy veľmi ponáhľal domov, lebo jeho dcérka práve oslavovala prvé narodeniny. Ďalší dvaja zamestnanci Československých aerolínií zaspali a na lietadlo dobiehali v poslednej chvíli. Dobrák Rosa prezývaný Tík mal už síce na svojej „Boženke“ naštartované motory – ale napokon rozkázal pristaviť pre kolegov ešte raz schodíky… Aj tieto mená sa napokon ocitli na smútočnom table, ktoré obetiam urobili kolegovia v pražskej Ruzyni.
Letecké nešťastia podobného rozsahu odvtedy Bratislavu obchádzajú. Zostane to tak navždy?
Letecké katastrofy nad Bratislavou
- 4. máj 1919 – pri leteckom nešťastí umiera generál M. R. Štefánik
- 24. november 1966 – bulharský IL-18 sa rozbíja o Sakra kopec v Rači, 82 mŕtvych
- 28. júl 1976 – tragédia čs. lietadla na Zlatých pieskoch, 76 mŕtvych
- 20. november 1977 – po havárii vrtuľníka vo Vajnoroch zomiera manželka vtedajšieho prezidenta Věra Husáková a traja členovia vojenskej posádky
- 1. január 1998 – zrútil sa záchranársky vrtuľník mieriaci do nemocnice na Kramároch, mŕtva dvojdňová Michaelka Večereková a traja členovia posádky