Obaja preto na stredajšom mimoriadnom ministerskom zasadnutí v Bruseli zvolanom po minulotýždňových útokoch v Londýne podporili návrh príslušného rozhodnutia, ktoré by chcela únia prijať na jeseň. Slovensko podporuje prísnejšiu alternatívu, aby sa uchovávali aj údaje o neúspešných spojeniach.
Skúsenosti z vyšetrovania minulých teroristických útokov ukazujú, že takýto spôsob sa používa ako istý signál, ako súčasť utajenej komunikácie medzi teroristami, vysvetlil minister Palko.
Práve neúspešné telekomunikačné spojenia používajú teroristi na aktiváciu výbušnín alebo na vzájomné informovanie sa v rámci zločineckých alebo teroristických skupín, doplnil minister Lipšic.
Minister spravodlivosti vysvetlil, že uchovávanie telekomunikačných údajov nebude znamenať odpočúvanie či sledovanie obsahu komunikácie.
Nejde o uchovávanie obsahu rozhovorov, telefonáty nebudú odpočúvané, ani internetová komunikácia nebude monitorovaná čo do obsahu, bude len monitorované samotné spojenie, to znamená miesto a čas spojenia, povedal Lipšic.
Teda to, čo štandardne prevádzkovateľ telekomunikačnej siete poskytuje klientovi – výpis hovorov, tak to budú mať operátori povinnosť uchovávať, aby to bolo následne k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní na efektívnejšie odhaľovanie a stíhanie najmä tých najzávažnejších foriem trestnej činnosti, dodal minister.
V debate o uchovávaní telekomunikačných údajov sa najmä v Európskom parlamente objavujú obavy, že dôjde k porušeniu občianskych práv a práva na súkromie a ochranu osobných údajov.
Ale ak si mám vybrať medzi ochranou osobných údajov na jednej strane a ochranou ľudského života na strane druhej, tak si vždy vyberiem dôraznejšiu efektívnejšiu ochranu nevinných ľudských životov, povedal Lipšic.
Slovensko podľa neho podporuje, aby sa telekomunikačné údaje uchovávali 12 mesiacov, pri niektorých (sms, e-maily) by to mohlo byť aj kratšie.
Slovensko podporuje aj ďalšie opatrenia uvedené v deklarácii, ktorá vzíde z dnešnej schôdzky. Lipšic zdôraznil najmä európsky zatýkací príkaz, ktorý zjednoduší právnu pomoc medzi členskými štátmi, podľa Palka je najdôležitejšia väčšia operatívnosť, spolupráca, výmena spravodajských informácií cez Europol a Eurojust. Vítame tiež návrhy, ktoré hovoria o zlepšení kapacity členských štátov čeliť následkom teroristických útokov, návrh prepojiť informačné databázy o vízach s pripravovaným Schengenským informačným systémom II a systémom Eurodac (databáza odtlačkov prstov žiadateľov o azyl a nelegálnych prisťahovalcov).