Pravdu o tom informoval František Alexander z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí.
„Rada pre odškodnenie chce ešte v tomto roku vyplatiť 350 žiadateľov,“ uviedol ďalej F. Alexander a dodal, že 400 žiadostí nevyhovelo stanoveným kritériám. Celkove prišlo 1 140 žiadostí od obetí alebo ich pozostalých, o ďalších rada ešte nerozhodla. Chýbajú im najmä listinné dôkazy. „Základnou podmienkou na poskytnutie príspevku je, že majetok odňatý na území Slovenska v čase holokaustu sa žiadateľovi nikdy nevrátil, ani inak nekompenzoval,“ zdôraznil F. Alexander.
O čiastkovom odškodnení rozhodla vláda ešte v septembri 2002. Vzápätí podpísala dohodu s ústredím židovských obcí. Na jej základe sa otvoril v Národnej banke osobitný účet, na ktorý bolo uložených 850 miliónov korún. Príspevky oprávneným žiadateľom sa vyplácajú z výnosov tejto istiny. Podľa dodatku k spomínanej dohode možno však na odškodnenie použiť aj časť istiny, ale najviac do výšky jednej tretiny, čiže 283 miliónov korún. Zostatok môže ústredný zväz židovských obcí použiť až po roku 2012.
„Ide len o zmiernenie krívd a symbolické odškodnenie,“ pripomenul F. Alexander. Pred podpísaním dohody si vláda nechala vypracovať odborné posudky o hodnote odňatého židovského majetku. Podľa experta Ľudovíta Hallona zo Slovenskej akadémie vied sa arizoval majetok za takmer štyri miliardy vtedajších korún. Po prepočte na dnešné peniaze ide asi o 25 miliárd korún.
Značná časť z hodnoty tohto majetku pripadla bez akejkoľvek úhrady štátu. „Suma 850 miliónov korún na účte NBS predstavuje len asi 10 percent zo sumy, ktorú získal vtedajší štát rozpredajom zhabaného židovského majetku v procese arizácie,“ vysvetlil historik Hallon. Aj výška príspevku na odškodnenie konkrétnemu žiadateľovi sa odvíja od hodnoty odňatého majetku. V rade, ktorá posudzuje žiadosti, sú traja nominanti vlády, ďalších štyroch členov tam vymenovalo ústredie židovských obcí.
Predpokladalo sa, že v čase vyplácania odškodného zverejní Ústav pamätí národa zoznam arizovaného a likvidovaného židovského majetku. Pôvodné informácie hovorili o septembri alebo októbri. „Bude veľmi dobre, ak sa tak stane do konca tohto roku, najneskôr však začiatkom budúceho,“ uviedol včera pre Pravdu hovorca ústavu Michal Dzurjanin. Register má obsahovať okolo 14-tisíc záznamov a priebežne sa na ňom pracuje.