Na tvrdenia z desiatich bodov k výzve na jeho odstúpenie, že nenapĺňa Programové vyhlásenie vlády, odpovedal, že pri svojom nástupe do funkcie 15. júna 2005 bola situácia ohľadne plnenia programového vyhlásenia a Stratégie štátnej politiky veľmi neprehľadná.
„Bolo potrebné vykonať opatrenia, aby sa nasľubované a nerealizované úlohy sprehľadnili a aspoň časť z nich realizovala,“ uviedla hovorkyňa rezortu kultúry Martina Pavlíková. Redukcia počtu úloh bola nevyhnutná a na základe návrhu generálnych riaditeľov sekcií minister požiadal vládu o vypustenie niektorých úloh, alebo ich presun do roka 2006. „Minister kultúry SR v tomto smere nič nezrušil,“ tvrdí Pavlíková.
Tóth tiež odmieta tvrdenie, že by znížil vierohodnosť, transparentnosť a odbornosť rozhodovania o grantoch. Po príchode na MK SR našiel nevybavených 627 žiadostí z roku 2004 a celého roka 2005, ktoré už dnes sú vybavené. Základom nového grantového systému je podľa Tótha zjednodušenie, zefektívnenie, zrýchlenie a väčšia transparentnosť vybavovania žiadostí, časť pôjde elektronickou formou.
Grantové komisie budú musieť podrobne poznať obsah všetkých posudzovaných projektov, čo doteraz podľa ministra nebolo samozrejmosťou. Za každý krok pri vybavovaní žiadostí bude zodpovedná konkrétna osoba. Žiadateľ o grant dostane jedinečné identifikačné číslo, na základe ktorého môže zistiť stav svojej žiadosti. V grantovom systéme na rok 2006 sú za jednotlivé programy a vybavenie žiadostí zodpovednosť generálni riaditelia sekcií a tajomníci komisií.
Minister sa tiež nestotožňuje s tvrdením, že účelovo vykonal radikálne zúženie pamiatkových zón v Bratislave, čo vedie k devastácii kultúrneho dedičstva a prospechu veľkých stavebných a developerských spoločností. Naopak, podľa neho bolo zúženie súčasťou revízie pamiatkových území, ktorú realizuje Pamiatkový úrad SR už od roku 2003. „Začala sa teda oveľa skôr, ako vznikol problém výstavby mrakodrapu na Šancovej ulici v Bratislave,“ tvrdí ministerstvo. Revíziu pamiatkových zón na Slovensku podľa ministerstva ukladá ministrovi aj uznesenie Vlády SR z 10. mája 2005.
Tóth popiera, že by zmenil rozhodnutie grantovej komisie v podprograme grantového systému Obnovme si svoj dom z čias svojho predchodcu. Odmieta, že by finančné zdroje v objeme niekoľkých desiatok miliónov rozdelil subjektom z tých regiónov, ktorých regionálne štruktúry strany ANO podporili na krajských konferenciách Lintnerovu frakciu. Tóth tvrdí, že už pri nástupe do svojej funkcie avizoval, že nemieni revidovať rozhodnutia svojho predchodcu. Podľa neho nezmenil jediné Chmelovo rozhodnutie v žiadnom grantovom programe a nepridelil ani jeden grant pre štruktúry ANO. Celý tento bod považuje za absolútne nepodložené zavádzanie a snahu o politickú diskreditáciu.
Rezort kultúry nevie o tom, že by Tóth pripravil nekoordinovaný odpredaj množstva nehnuteľností – pozemkov, historických pamiatok, domov a palácov, ktoré sú majetkom štátu v správe rezortu kultúry. Ide napríklad o budovu Literárneho fondu na Štúrovej ulici v Bratislave či Hudobného centra na Michalskej ulici. „Nikdy z našej strany nezaznela informácia, že by sme chceli predať budovu Hudobného centra,“ argumentuje ministerstvo.
Všetky predaje, ktoré MK SR v súčasnosti pripravuje, sa podľa hovorkyne budú diať podľa zákona, kde jediným kritériom je ponúknutá cena. Verejnosť je o všetkých krokoch informovaná zástupcami médií, ktorí boli pozvaní do výberových komisií. Zároveň ministerstvo informovalo, že v súčasnosti okrem predaja DPOH a dvoch nezastavaných pozemkov okolo Novostavby SND predáva aj schátranú budovu na Záhradníckej ulici, obytnú budovu na Štúrovej ulici.
Umelci tiež ministrovi vyčítali, že uskutočnil sériu nepripravených a nekompetentných inštitucionálnych a personálnych rozhodnutí. Účelovo podľa nich postupoval napríklad vo veci Slovenského centra dizajnu, bez reálnych argumentov pre svoje konanie a bez partnerskej komunikácie s odbornou verejnosťou. Stanovisko ministra je, že v súvislosti so Slovenským centrom dizajnu nedošlo k dnešnému dňu k žiadnemu rozhodnutiu a ani k žiadnemu záveru bez vzájomnej komunikácie. Po poslednom stretnutí na MK SR sa obe strany dohodli, že až do skončenia rokovaní nebudú poskytovať médiám o ich priebehu žiadne informácie.
Časť kultúrnej verejnosti je presvedčená, že minister založil bez náležitej diskusie s odbornou verejnosťou k 1. januáru správcovskú spoločnosť na prevádzku novostavby SND. To sa uskutočnilo počas troch dní medzi odvolaním generálneho riaditeľa SND a ustanovením dočasne povereného riaditeľa. Na obdobie asi štyroch mesiacov sa podľa umelcov do vymenovania nového riaditeľa SND zbavil funkcie nepohodlného generálneho riaditeľa, ktorý v závere rokovaní so založením externej správcovskej spoločnosti ako samostatnej príspevkovej organizácie nesúhlasil. Rozpočet, personálne obsadenie a kompetencie tejto spoločnosti i jej vzťah k SND sú umelcom doteraz nejasné.
Tóth však hovorí, že spoločnosť je súčasťou schváleného uznesenia Vlády SR. Má svoje IČO, zriaďovaciu listinu, ale de facto zatiaľ žiadnu činnosť nerozvíja, pretože momentálne má nula zamestnancov, nulový rozpočet, nulové výdavky. Čaká sa totiž na spresnenie jej činnosti zo strany pracovnej skupiny. Na post šéfa správcovskej spoločnosti vypíšu výberové konanie. Podľa ministerstva je vedenie Slovenského národného divadla od začiatku podrobne informované o vzniku spoločnosti a jeho vedenie sa s kompetentnými stretáva. Naposledy uzavreli dohodu, že spoločnosť nebude do konca roku 2006 uzatvárať žiadne zmluvy o prenájme priestorov Novostavby Slovenského národného divadla. Bude to robiť výlučne Slovenské národné divadlo, čo bola základná výhrada manažmentu SND. Ďalej, že o presných kompetenciách a o spôsobe preberania majetku rozhodne pracovná skupina. Dohody minister považuje za kompromis s manažmentom Slovenského národného divadla.
Umelci tiež ministrovi vytýkajú, že pripravil neakceptovateľný odpredaj budovy DPOH bez zachovania jej pôvodnej funkcie. Tým sa môže definitívne z umeleckého prostredia vytratiť jeden z najpodstatnejších divadelných priestorov na Slovensku. Ministerstvo kultúry SR uvádza, že predaj DPOH je súčasťou celého projektu dostavby Novostavby SND, ktorý odobrila umelecká obec, ako aj Národná rada SR a Vláda SR. Spochybňovanie tohto kompromisu by podľa MK SR prinieslo len hrozbu ďalšieho neúspešného dokončenia Novostavby SND.
Minister Tóth odmieta aj kritiku zavedenia kultúrnych poukazov s celkovým ročným rozpočtom približne 180 miliónov Sk. Umelci ich považujú skôr za populistické gesto ako efektívne, keďže prvé kolo nestihne uzavrieť ani do konca funkčného obdobia. Podľa Tótha projekt kultúrnych poukazov už niekoľko rokov, a úspešne, využívajú aj vyspelé štáty Holandsko, Francúzsko. U nás nahradí klasický spôsob prideľovania finančných prostriedkov z MK organizáciám bez akýchkoľvek kritérií len na základe tzv. historického princípu.
Ministerstvo kultúry SR zásadne odmieta akýkoľvek nekultúrny a arogantný spôsob komunikácie, ktorý mu časť kultúrnej verejnosti vyčíta. „Naopak, minister kultúry František Tóth od začiatku mnohokrát ponúkal možnosť dialógu v každom smere,“ uvádza sa v stanovisku k 10 dôvodom na odvolanie ministra. MK SR tvrdí, že inicioval dni otvorených dverí s možnosťou diskusie v Novostavbe SND pre umelcov, verejnosť aj médiá, zúčastňoval sa diskusií v DPOH, v Slovenskej národnej galérii s verejnosťou aj umeleckou obcou. Dokonca podľa MK SR často na základe vecných a konštruktívnych návrhov druhej strany zmenil svoje pôvodné postoje a návrhy a túto pozíciu hodlá zachovať aj naďalej.