„Tento krok je v absolútnom rozpore s tradíciou nadstraníckeho prezidenta, ktorá sa zatiaľ na Slovensku dodržiavala,“ uviedol politológ Grigorij Mesežnikov. V pozadí tohto rozhodnutia pred júnovými parlamentnými voľbami vidí úvahu, že to HZD pomôže získať podporu voličov. „Nie som si istý, či sa táto úvaha naozaj zakladá na reálnom hodnotení situácie, pretože HZD je strana so slabým voličským zázemím a predpokladám, že to navyše bude časťou voličov vnímané negatívne, čiže môže to mať dokonca kontraproduktívne efekty,“ povedal.
Politologička Darina Malová konštatovala, že prezident síce žiadne formálne záväzné pravidlá neporušil, „na druhej strane vytvoril určitý precedens, keď z postu hlavy štátu chce zrejme pomôcť v predvolebnej kampani svojej politickej strane“. Ako krok späť vníma tento počin z hľadiska tradície, že by hlava štátu mala byť nestraníkom, ako aj vzhľadom na odstúpenie samotného Gašparoviča z postu predsedu HZD pred inauguráciou do najvyššieho úradu. Podľa Malovej môže Gašparovič ako čestný predseda zvýšiť HZD preferencie, najmä medzi nerozhodnutými voličmi a bývalými stúpencami HZDS, ktorí sa vedia so súčasným prezidentom stotožniť. Politologička si však zároveň myslí, že tento krok uberie popularite prezidenta medzi občanmi. „Podľa mňa na to doplatí poklesom svojej obľúbenosti,“ uviedla.
Aj politológ Miroslav Kusý vníma rozhodnutie Gašparoviča ako neštandardné z hľadiska nadstraníckosti, ako aj doterajšej tradície pri výkone úradu prezidenta na Slovensku. „Keď takto deklaruje svoju stranícku príslušnosť, tým pádom ju zrejme aj bude otvorene používať. V každom prípade je to krok, čo devalvuje úroveň politickej kultúry a takto sa to bude zrejme vnímať aj v celej Európe,“ povedal Kusý pre TASR.