Pacienti Zajacove zmeny necítia

Rudolf Zajac síce spustil ako prvý minister v zdravotníctve zmeny, čelí však obvineniam, že zo zdravia spravil obchod. V posledných mesiacoch od neho dávajú ruky preč už aj koaliční poslanci, ktorí mu tri roky ochotne schvaľovali jeho zákony.

22.04.2006 09:45, aktualizované: 09:56
debata

Sedem základných reformných zákonov sa niekoľkokrát novelizovalo, čo v praxi spôsobovalo zmätok.

Minister zdravotníctva Rudolf Zajac si do ministerského kresla sadol z manažérskej stoličky súkromnej firmy. A ako rád pripomínal, s hotovou stratégiou reformy zdravotníctva. „Aj keď minister Zajac tvrdil, že zákony boli dlho pripravované, boli šité horúcou ihlou. To sa nakoniec ukázalo aj v tom neuveriteľnom počte pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli predložené,“ povedal tieňový minister zdravotníctva Smeru Pavol Paška.

Za najväčšiu chybu reformy považujú nielen lekári, ale aj ekonómovia to, že stále nebola určená reálna cena za výkony. „Zdravotné poisťovne tak neplatia za výkon toľko, koľko reálne stojí,“ tvrdí Peter Stanek z Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky. Nemocnice a lekári tak nielenže nedostávajú reálne zaplatené za svoje výkony,  sú však obmedzovaní limitmi, ktoré im určili  zdravotné poisťovne, čím vytvárajú aj naďalej dlhy. Tento systém už funguje roky a nezmenila to ani Zajacova reforma. Výsledkom nedostatočného financovania zdravotníctva sú dnešné štrajky zdravotníkov po celom Slovensku.

Opozícia obviňuje ministra zdravotníctva aj z toho, že práve jeho reforma umožnila vstup na zdravotnícky trh finančným skupinám. Šéf Smeru Robert Fico nedávno dokonca vyhlásil, že Zajaca finančné skupiny riadia, čo minister odmietol.

Vari najvýraznejšie presadzoval Zajac zmenu zdravotných poisťovní a nemocníc na akciové spoločnosti. Obhajoval to tým, že sa tak sprehľadní tok peňazí a ako obchodné spoločnosti budú nútené lepšie hospodáriť. Naopak, opozícia hovorí o sprivatizovaní celého zdravotníctva a zmenu poisťovní na akciovky dokonca napadla na Ústavnom súde. Poslancom sa nepáčilo, že poistenci majú odvádzať peniaze na povinné verejné poistenie do súkromných rúk. Okrem toho zo zákona zmizla hranica, koľko percent z príjmov môžu poisťovne použiť na svoju správu.

Na akciovky sa zmenili aj srdcovocievne ústavy a Východoslovenský onkologický ústav. Zmeniť sa mali aj fakultné nemocnice, proces zastavil termín predčasných volieb a uznesenie vlády, že už nebude nič privatizovať. S touto transformáciou nesúhlasili ani niektorí koaliční poslanci. Podľa Mária Sabolovej (KDH) by malo aspoň päť nemocníc ostať štátnych. Minister pôvodne presadzoval aj to, aby štátu ostalo 34 percent akcií, zvyšok by sa predal. Aj to koalícia odmietla.

Podarilo sa mu však zaviesť dvadsať- a päťdesiatkorunáčky za návštevu u lekára, pobyt v nemocnici, za recept. V Národnej rade ich presadil v čase, keď sa vládna koalícia ešte nebála schváliť niečo, čo občanom prevetrá peňaženky. Poplatky mali podľa jeho slov znížiť vysoký počet návštev u lekára a zbytočné hospitalizácie. „Ukázalo sa, že vôbec neznížili počet návštev, akurát zaťažil občanov. Bol to nesystémový krok,“ kritizovala šéfka Slobodného fóra Zuzana Martináková. Opozícia napadla poplatky na Ústavnom súde, ten však rozhodol, že suma nie je vysoká a nezaťaží občana.

Štatistiky zdravotných poisťovní však ukazujú, že počet hospitalizácii aj návštev u praktických lekárov o niečo klesol, nezmenil sa však počet pacientov u špecialistov. Najväčšia zdravotná poisťovňa mala napríklad v roku 2002 u svojich poistencov 791 653 hospi­talizácií, v roku 2004 to bolo 772 610 hospi­talizácií. Klesli aj počty návštev u lekára. "V roku 2002 sme zaznamenali 44 856 323 návštev u lekára, v roku 2004 ich bolo 40 371 364 náv­štev,“ povedala hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Petra Kafúnová.

Po zavedení takzvaných zajacoviek minister tvrdil, že občania viac platiť nebudú. Opozícia však tvrdí, že to tak nie je a občania rok čo rok za zdravotnú starostlivosť platia viac. Pacienti totiž neplatia len dvadsať a päťdesiat korún. Zmenili sa aj podmienky na kúpeľnú liečbu, ktorá predovšetkým pre chronických pacientov zdražela. Často sa tiež menia doplatky za lieky, mnohé lieky pre srdciarov, ľudí s vysokým cholesterolom či bežné antibiotiká zdraželi. Ministerstvo sa síce snaží presadiť predovšetkým generiká, teda lacnejšie lieky s rovnakým účinkom aj zložením. Pacienti ich však často odmietajú, tvrdia, že im vôbec nezaberajú, na niektorých pôsobia vedľajšie účinky.

Nemocnice sa síce dokázali čiastočne oddlžiť a rast dlhov spomaliť, často však za cenu prepúšťania lekárov a sestier. Naopak, minister nedokázal zredukovať počet nemocníc, ktorých máme na Slovensku priveľa. Tvrdí, že  bude záležať na zdravotných poisťovniach, ktoré si vyberú, s ktorou podpíšu zmluvu a s ktorou nie. Necháva to na trh. Tak ako všetko ostatné.

Celú analýzu rezortu ministra Rudolfa Zajaca si môžete prečítať v sobotňajšom denníku Pravda.

debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy