Klimatológ: Zvykajme si na veľmi teplé letá

Tohtoročné leto podnietilo ďalšie úvahy o klimatickej zmene a viacerými prejavmi ju aj potvrdilo. Podľa klimatológa z Univerzity Komenského profesora Milana Lapina dozrel čas venovať sa tomuto problému.

08.09.2006 23:00
Klimatológ Milan Lapin. Foto: ,
debata

Aké to vlastne bolo leto? Júl sme mali takmer tropický…
Bol to najteplejší júl za posledných 135 rokov, čiže od začiatku pravidelných meteorologických meraní na Slovensku.

Prekvapilo vás to?
Ani nie. Tretieho júla som zverejnil svoju prognózu tohtoročného leta na internetovej stránke našej katedry. Vcelku mi vyšla, v teplote vzduchu som sa pomýlil iba o tri desatiny stupňa a v úhrne zrážok bola predpoveď úplne presná, možno si to overiť.

Celé leto bolo nadpriemerne teplé. Až výnimočne teplé?
To zase nie, ale treba pripomenúť, že všetky slovenské letá od roku 1990 sú teplotne nad priemerom dlhodobých meraní. Tohtoročné leto bolo približne o 1,3 až 1,8 stupňa teplejšie, čo je už dosť. Bolo to približne siedme najteplejšie leto za posledných sto rokov.

Je táto dlhá séria veľmi teplých liet potvrdením prebiehajúcej klimatickej zmeny?
O tom sa ešte diskutuje, hoci všeličo už svedčí o globálnom otepľovaní. Ak bolo v minulosti teplé leto v strednej Európe, nebolo také v Škandinávii či inde. Teraz je bežné, že teplé leto sa vyskytuje takmer na celej severnej pologuli. Len málokde je v tom čase chladnejšia sezóna. Začiatkom júna bolo u nás studené počasie a mnohí ľudia sa nás pýtali – kde je tá vaša klimatická zmena? Chladno však bolo vtedy iba v celej strednej Európe. Klimatickú zmenu možno hodnotiť len na základe údajov z veľkých oblastí prípadne z celej zemegule. A tie hovoria o postupnom otepľovaní. Na veľmi teplé letá si, skrátka, treba zvykať, bude ich pribúdať.

Väčšie letné povodne však sa tentoraz nevyskytli, hoci v okolitých krajinách boli. Čomu za to vďačíme?
Je to len zhoda okolností. Slovensko sa síce nachádza v takzvanom zrážkovom tieni, ale vieme, že v nie takej dávnej minulosti sme tu zaznamenali ničivé povodne aj v lete. V posledných rokoch sú okolité moria a oceány priemerne teplejšie ako predtým, do atmosféry sa preto dostáva viac vodnej pary. Stačí, aby sa vyskytla cyklóna alebo lokálna frontálna porucha a prívalové dažde s povodňami máme aj u nás.

S klimatickou zmenou však pribúdajú extrémne javy iného druhu. Najnovšie sa hovorí o posune choroby „modrých jazykov“ smerom na sever až do našich zemepisných šírok.
Na to upozorňujeme už viac ako desať rokov. Zmene klimatických, hydrologických, pôdnych i ďalších prírodných podmienok v dôsledku globálneho otepľovania sa totiž niektoré biologické druhy nedokážu tak rýchlo prispôsobiť. Preto sa posúvajú do vhodnejších podmienok, aj tam, kde nemajú prirodzených nepriateľov. Tým môže dôjsť až k ekologickej nestabilite. Nie som biológ, ale príslušní odborníci v západnej Európe na to vytrvalo upozorňujú. Za to, že stredomorské kliešte, niektoré druhy komárov, cholera a viaceré tropické choroby sa začínajú objavovať aj v severnejších oblastiach nášho kontinentu, môže podľa nich najmä masívne otepľovanie.

Dá sa tomu vôbec zabrániť?
Sú dve roviny vyrovnávania sa s klimatickou zmenou. Spomaliť ju tým, že sa zníži vypúšťanie skleníkových plynov do atmosféry na celej Zemi. Alebo prispôsobiť sa novým podmienkam. Politici však neradi počúvajú ani o jednom z týchto východísk. Lebo navrhované opatrenia stoja veľa peňazí a všetko je to rozvrhnuté na dlhšie obdobie, ako je ich štvorročné funkčné. Ak sa nejaké programy aj prijmú, ako u nás 10-ročný vládny program protipovodňovej ochrany, zvyčajne sa neplnia.

Počas nedávnych tropických horúčav vznikli úvahy o potrebe zavedenia popoludňajšej dvojhodinovej siesty na spôsob stredomorských krajín už aj na Slovensku. Čo si o tom myslíte?
Tam to má dlhú tradíciu, u nás by okamžité zavedenie takejto pracovnej pauzy spôsobilo masový šok. Objavujú sa aj návrhy zabudovať klimatizáciu do všetkých novostavieb obytných a ďalších budov. To by zase neúnosne zvýšilo ich investičnú náročnosť. Ide o miliardy korún. Ale diskutovať o podobných opatreniach treba, aj ich postupne pripravovať. Aby nás budúcnosť nezaskočila.

Prof. RNDr. Milan Lapin, CSc. (58) – absolvoval Prírodovedeckú fakultu UK, v rokoch 1971 – 1996 pracoval v Slovenskom hydrometeorolo­gickom ústave, v súčasnosti prednáša na oddelení meteorológie a klimatológie UK. Vo výskume sa venuje najmä scenárom klimatickej zmeny a jej možným dôsledkom na Slovensku.

debata chyba