Liška, ktorý bol vtedy ministrom obrany, si totiž pohrebnú reč nepripravoval sám ani s podriadenými, ale so spisovateľom, režisérom a riaditeľom Rádia Devín Silvestrom Lavríkom. Honorár mu nechal zaplatiť z ministerských peňazí, určených na propagáciu rezortu obrany a prácu s verejnou mienkou.
Lavrík, ktorý v roku 2004 spolupracoval aj s Liškovým straníckym šéfom Mikulášom Dzurindom na knihe o premiérových výjazdoch po Slovensku, dostal za prácu na dvojstránkovom smútočnom prejave z ministerstva obrany 5 100 korún. „Aktívne som do toho autorsky vstupoval, čiastočne ho korigoval,“ komentoval Lavrík svoj podiel na rozlúčkovej reči. Na otázku, ako sa k tvorbe smútočného prejavu dostal, odpovedal, že je to otázka pre Lišku. Neskôr uviedol, že ho oslovilo ministerstvo. „Asi sa rozhodli na základe mojich publikovaných textov,“ dodal Lavrík.
Liška v smútočnom prejave, ktorý časť verejnosti oceňovala a časť, naopak, považovala za príliš emotívny a nevhodný pre ministra, spomínal aténskeho vojaka Diomedóna, ktorý zomrel po tom, čo do Atén priniesol správu o víťazstve nad Peržanmi. Hovoril tiež o svätých Timoteovi a Titusovi, o viere v Boha a užitočnej práci slovenských vojakov v Kosove.
Spoluprácu s Lavríkom potvrdil aj Liška. „Pán Lavrík bol prizvaný ako korektor textu, navrhol tam niektoré myšlienky a formulácie,“ odkázal jeho asistent Roman Vavrík. Prečo Lavríkovi vyplatil honorár zo štátnych peňazí, bývalý minister nepovedal, podľa Varíka nevedel, ako to bolo platené.
Na rozlúčke vtedy vystúpil aj náčelník generálneho štábu Ľubomír Bulík. Ten si podľa svojho hovorcu pripravoval reč sám. Ministri si prejavy málokedy píšu úplne sami, väčšinou pri ich príprave spolupracujú s podriadenými na komunikačnom oddelení či so svojimi poradcami. Tak podľa vlastných slov postupovali aj ďalší bývalí ministri. „Spoliehal som sa na spolupracovníkov, ktorí dodávali podklady, a na poradcov, najmä Mária Nicoliniho. Ten mi text upravoval, aby som to ja potom mohol dať do konečnej verzie,“ povedal napríklad Martin Fedor, ktorý sa stal ministrom obrany, keď Liška týždeň po zrútení antonova odstúpil.
Služby umelcov či spisovateľov nevyužíval ani bývalý šéf rezortu práce Ľudovít Kaník. Ten uviedol, že prejavy najviac konzultoval s komunikačným odborom a poradcom Horákom. „Podľa toho, o čo išlo. Ale brať si odborníka zvonku nebolo treba. Myslím, že si viem prejav napísať sám, nepovažujem to za také ťažké,“ povedal Kaník.