Sokol s blahorečením nesúhlasí, povedal však, že vojnového prezidenta by mali hisctorici hodnotiť „objektívnejšie“.
„Nie je správne, aby boli politici vyhlasovaní za blahoslavených. Politik musí robiť aj kompromisy a blahoslavený musí byť ochotný za svoje presvedčenie aj zomrieť,“ povedal Sokol. Podľa neho by sa však malo k osobe Tisa pristupovať objektívnejšie. Pozdravný list poslal Ďuricovi aj kardinál Ján Korec.
Podľa experta na kanonické právo Miroslava Adama je prípadné blahorečenie Tisa bezpredmetné. Údajne sa o to v polovici 90. rokov minulého storočia pokúšali niektorí predstavitelia slovenského katolíckeho exilu. „Oficiálna ústna odpoveď kongregácie, ktorá má na starosti proces blahorečenia, však bola, že Tiso nesplnil najmenej tri podmienky,“ povedal Adam. Tiso bol podľa odpovede Vatikánu údajne neposlušný voči vtedajšiemu pápežovi, vatikánskemu internunciovi pre Slovensko, i miestnym biskupom.
Cirkevný historik Jozef Haľko bez ďalšieho komentára povedal, že jednou z podmienok blahorečenia je aj „hrdinský stupeň cnosti kandidáta“.
Kniha Jozef Tiso 1887–1947 Životopisný profil vyšla vo vydavateľstve Lúč, ktoré publikuje prevažne katolícku náboženskú literatúru.
Väčšina slovenských historikov pripisuje okrem nacistického Nemecka vinu na vyvraždení slovenských Židov aj vtedajšiemu vedeniu Slovenského štátu na čele s Tisom. Ďurica však vykresľuje Tisa ako úprimného kresťana, ktorý sa pri prijímaní antisemitských opatrení obmedzoval na „nutné zlo“. Vinu za väčšinu protižidovských opatrení podľa Ďuricu niesli iní predstavitelia vojnového štátu, najmä Vojtech Tuka či Alexander Mach.
Na prezentáciu diela prišli okrem asi dvoch stoviek ľudí aj poslanec za SNS Jozef Rydlo, bývalý poslanci HZDS Augustín Marián Húska, Július Binder, či advokát Ján Cuper, ktorý tiež sedel v parlamente za stranu Vladimíra Mečiara. Úvodnú reč predniesol ďalší exposlanec hnutia a šéfredaktor bývalého denníka Slovenská republika blízkeho vtedajšiemu HZDS Ján Smolec.
Veľkou časťou slovenskej historickej obce je Ďurica považovaný za skôr kontroverzného autora. Podľa Smolca je však za tým údajná propaganda komunizmom ovplyvnených autorov a neprajných novinárov.