„Keby to (Slovenské telekomunikácie – pozn. ČTK) dal Mečiar vtedy Nemcom a VSŽ Američanom, bol by najväčším demokratom v Európe. Bol hlúpy a dnes to už vie aj on sám,“ povedal Urbáni pre denník Sme.
Mečiarova vláda čelila v druhej polovici deväťdesiatych rokov kritike Európskej únie za nedemokratické postupy. Mečiarovi kritici vyčítali aj to, že v privatizácii bývalých štátnych podnikov uprednostňoval domácich investorov. Tí však často firmy priviedli ku krachu a získané peniaze ukladali v zahraničných bankách.
Niektoré chyby v Mečiarovej politike potvrdil aj Urbáni. „Cieľom bolo vytvorenie vrstvy domácich podnikateľov ako budúcich partnerov zahraničným investorom. Medzi nimi však boli mnohí necharakterní ľudia a tak to aj dopadlo,“ povedal Urbáni. „Síce urobil veľké chyby v nomináciách niektorých ľudí, ale celkovo bol najlepší,“ odpovedal na otázku, ktorý z doterajších troch slovenských premiérov ho najviac oslovil.
Podpredseda Ľudovej strany-Hnutia za demokratické Slovensko sa zastal svojho predsedu aj v súvislosti s nedávnym vyhlásením podpredsedu vlády Dušana Čaploviča zo strany Smer-Sociálna demokracia Roberta Fica. Čaplovič o Mečiarovi povedal, že je nevypočítateľný človek, ktorý môže ohroziť vládnu koalíciu.
„Mňa tým šokoval. Viem, že nie je poriadne informovaný, že vychádzal z čiastkových informácií, a tak nemôže mať komplexný názor,“ bránil Urbáni v rozhovore Mečiara.
Privatizáciu a údajné politické nominácie vyčítala Mečiarovej vláde počas celého volebného obdobia v rokoch 1994 až 1998 aj opozícia. Slovensko sa vtedy dostalo do čiastočnej medzinárodnej izolácie a hrozilo, že sa mu nepodarí spolu s Maďarskom, Českom a Poľskom vstúpiť do EÚ. Pri predvolebnej kampani z toho ťažil neskorší predseda vlády Dzurinda, ktorý sľuboval väčšiu podporu Západu.