Ústavnými sudcami budú terajší sudcovia Najvyššieho súdu Ivetta Marušáková, Sergej Kohut, Peter Brňák a Milan Ľalík, bývalí sudcovia Ústavného súdu Lajos Mészáros a Ľudmila Gajdošíková, bývalá poradkyňa Ústavného súdu Marianna Mochnáčová, komerčný právnik Rudolf Tkáčik a bývalý poslanec Strany demokratickej ľavice Ladislav Orosz.
Ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou či o sťažnostiach občanov proti porušeniu práv. V nekompletnom zložení pracuje od mája roku 2004, od minulého mesiaca v 13-člennom súde pracujú iba štyria sudcovia.
Pri výbere kandidátov do ÚS boli rozhodujúce príslušné uznesenia NR SR, uviedol prezident Gašparovič a dodal, že medializované informácie a vyhlásenia ho nemotivovali. Dôvody svojho výberu už ďalej nešpecifikoval.
Na margo toho, že kandidatúry na post ústavnej sudkyne sa ešte pred prezidentovou selekciou vzdala Darina Ličková, Ivan Gašparovič poznamenal, že sa rozhodoval na základe platného uznesenia NR SR, na ktorom bol predpísaný počet kandidátov. To, že sa po zostavení oficiálneho zoznamu vzdala, je jej osobné rozhodnutie, pretože ústava nemôže nikoho nútiť, aby išiel do funkcie, do ktorej nechce ísť, uviedol prezident. Na rozdiel od niektorých iných ústavných činiteľov, ktorých menuje prezident republiky, v prípade ústavných sudcov nie je potrebný súhlas na vymenovanie a teda ani súhlas na vzdanie sa kandidatúry, pripomenul Ivan Gašparovič.
Koalícia je s voľbou prezidenta spokojná
Smer-SD je s menami nových ústavných sudcov spokojný, Slovenská národná strana (SNS) vyslovuje s menami nových sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR, ktoré vybral a dnes oznámil prezident SR Ivan Gašparovič, relatívnu spokojnosť, ĽS-HZDS výber nekomentuje.
„Sme relatívne spokojní s tým, že z kandidátov, ktorých sme podporovali, si osvojil prezident aspoň Sergeja Kohuta, na druhej strane sme očakávali, že vzhľadom na skúsenosti s prácou na ÚS by mohol prejsť aj Tibor Šafárik,“ povedal predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj s tým, že v prípade Šafárika možno zohrala úlohu negatívna medializácia z minulosti. „Žiaľ, Šafárik nedostal možnosť obhájiť sa pred médiami. Je to výstraha pre budúcnosť, aby sa zabezpečila rovnosť šancí a nijaká skupinka nemohla rozohrať svoje hry,“ dodal Rafaj.
Rozhodnutie, koho vyberie za sudcu ústavného súdu bolo plne v kompetencii prezidenta, konštatoval podpredseda ĽS-HZDS Milan Urbáni. Dnešné rozhodnutie Gašparoviča nechcel preto viac komentovať. Na druhej strane zdôraznil, že Harabin je dobrý šéf rezortu a on osobne je rád, že zostane na ministerskom poste.
Mená vybraných sudcov sú podľa poslankyne Smeru-SD Jany Laššákovej v právnej teórii i praxi známe a niektorí už dokonca na ÚS pôsobili. „Prezidentov výber je veľmi dobrý, budú to kvalitní sudcovia. Všetko sú to odborníci, ÚS začne fungovať ako má,“ povedala Laššáková.
Lipšic: Prezident sa rozhodol ako štátnik
Poslanec za KDH a bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic tvrdí, že prezident urobil najdôležitejšie rozhodnutie počas svojho funkčného obdobia. Podľa Lipšica hlava štátu sa zhostila výberu sudcov Ústavného súdu SR štátnicky. Väčšinu z nových sudcov považuje Lipšic za kvalitných odborníkov na ústavné právo, ktorí zabezpečia kontinuitu na ústavnom súde. Lipšic povedal, že „prezident dal prednosť odbornosti pred politikou,“ keď z navrhnutých kandidátov nevybral ministra spravodlivosti Štefana Harabina. „Je to sklamanie pre všeobecné súdnictvo, ale dobrá správa pre ústavný súd,“ dodal Lipšic.
Z 18 kandidátov vybral prezident Gašparovič tých, pri ktorých v prvom rade bral do úvahy ich odbornosť. Vybral to lepšie, ale mohlo to byť ešte lepšie, ak by prešlo viac kandidátov súčasnej opozície, dodal poslanec SDKÚ-DS Peter Miššík.
Predseda poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos si myslí, že výber sudcov je v kompetencii prezidenta. „Je to rozhodnutie prezidenta. Myslím si, že je to slušný a správny výber,“ dodal. To, že prezident si nevybral ministra spravodlivosti Štefana Harabina a advokáta Tibora Šafárika, nechcel komentovať.
Vizitky deviatich nových sudcov ústavného súdu
Peter Brňák – narodil sa 11. februára 1959; sudca Najvyššieho súdu a člen Súdnej rady, exposlanec HZDS z rokov 1994–2002; v decembri 1999 hlasoval za vylúčenie poslanca Františka Gauliedera z parlamentu; podľa Ústavného súdu tým parlament porušil ústavné práva poslanca. Za kandidáta na ústavného sudcu ho navrhol predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar.
Ľudmila Gajdošíková – narodila sa 17. októbra 1953; do 22. januára 2007 bola ústavná sudkyňa. V rokoch 1990–1992 bola námestníčkou slovenského ministerstva práce za Stranu demokratickej ľavice, v roku 1994 štátnou tajomníčkou. SDĽ zastupovala v rokoch 1990–1992 aj vo Federálnom zhromaždení. Vo svojich publikáciách sa venuje najmä sociálnej oblasti. Vo voľbe za kandidátku ju podporoval najmä vládny Smer-SD.
Sergej Kohut – narodený 22. marca 1940; sudca Najvyššieho súdu, kandidoval proti súčasnému ministrovi spravodlivosti Štefanovi Harabinovi na predsedu súdu v roku 2002, Ústavný súd uznal jeho výhrady k voľbe. V minulosti bol predsedom Správneho kolégia Najvyššieho súdu. Za kandidáta ho presadzovala koaličná Slovenská národná strana, v parlamente však za neho hlasovala aj časť opozície. Podľa neoficiálnych informácií je horúcim kandidátom na predsedu Ústavného súdu.
Milan Ľalík – narodil sa 11. septembra 1953; sudca Najvyššieho súdu; člen Súdnej rady. V súčasnosti je na stáži na ministerstve spravodlivosti, kde je šéfom sekcie civilného práva. Blízko spolupracuje s ministrom Štefanom Harabinom. Za kandidáta ho navrhla Slovenská únia nezávislého súdnictva, podporovala ho vládna SNS.
Ivetta Marušáková – sudkyňa Najvyššieho súdu; ĽS-HZDS o nej uvažovala ako o prípadnej ministerke spravodlivosti. Za kandidátku bola zvolená ešte za vlády Mikuláša Dzurindu.
Lajos Mészáros – narodil sa 3. apríla 1955; ústavný sudca do 22. januára 2007. V rokoch 1998–2002 poslanec za teraz opozičnú Stranu maďarskej koalície, v roku 1992 bol federálnym poslancom. Publikoval články najmä v oblasti občianskeho a obchodného práva.
Marianna Mochnáčová – narodená 29. novembra 1959; advokátka, dlhoročná poradkyňa Ústavného súdu; vedúca sekretariátu predsedu Ústavnému súdu z obdobia, keď bol na jeho čele Milan Čič, ktorý v súčasnosti vedie prezidentskú kanceláriu. Vo voľbe za kandidátku ju presadzoval najmä vládny Smer-SD.
Ladislav Orosz – narodený 15. apríla 1959; poradca Ústavného súdu a vysokoškolský učiteľ, v rokoch 1998–2002 poslanec Strany demokratickej ľavice, bývalý predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu. Vo voľbe ho podporoval najmä Smer-SD.
Rudolf Tkáčik – 14. decembra 1953; advokát, komerčný právnik. V rokoch 1990 až 1992 riadil na Úrade vlády legislatívny odbor. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu. Publikoval napríklad o konkurznom práve. Za kandidáta na ústavného sudcu ho navrhol generálny prokurátor Dobroslav Trnka, v parlamente ho podporili koaliční i opoziční poslanci.