Informáciu priniesol denník Sme.
Biskupi čakajú na Sokolovo vysvetlenie
Arcibiskup Ján Sokol má stále našu dôveru, k najnovším dokumentom o jeho údajnej spolupráci s ŠtB sa môže kompetentne vyjadriť iba on sám. Také je stanovisko Konferencie biskupov Slovenska, ktorá zasadala v Prešove. Arcibiskup je po operácii v domácom liečení a tajomník jeho trnavského úradu oznámil, že dokumenty ešte len analyzujú.
Sokol mal v rokoch 1987 a 1988 informovať ŠtB o tom, kedy bude vysvätený za arcibiskupa, o kandidátoch na menovanie za biskupov, o svojej ceste do Vatikánu, ale aj o stretnutí so slovenským emigrantom v Taliansku. Vyplýva to z materiálov, ktoré sa našli v archíve českého ministerstva vnútra a v utorok ich zverejnil denník Sme.
Generálny sekretár konferencie biskupov Marián Chovanec si nemyslí, že na ťahu je teraz Vatikán, ktorý ako jediný môže Sokola odvolať. „Platí prezumpcia neviny, " podčiarkol Chovanec a dodal, že slovenskí biskupi otázku spolupráce duchovných s ŠtB uzavreli už vo februári roku 2005. "Ak ani nevedia, ako sa do evidencie ŠtB dostali, dokonca výslovne tvrdia, že ju nepodpísali a že nikoho neudávali a nijaké výhody nemali, treba im veriť,“ uvádza sa v stanovisku biskupov spred dvoch rokov.
Akúkoľvek spoluprácu s ŠtB Sokol vždy popieral. Naposledy pred mesiacom, keď arcibiskupský úrad zverejnil dokumenty svedčiace o tom, že ŠtB považovala Sokola za reakčného kňaza. Cirkevný historik Jozef Haľko na základe toho spochybnil tézu o Sokolovej vedomej spolupráci. K novozverejneným dokumentom opačného obsahu však včera odmietol zaujať stanovisko.
Podľa známeho františkánskeho kňaza Jána Krstiteľa Balázsa z Bratislavy, ktorý pre svoje liberálnejšie názory už tri roky nemôže vykonávať pastoračnú činnosť, sa zverejnené dokumenty nedajú obísť mlčaním. „Dotvárajú mozaiku príbehu a svedčia o tom, že zrejme nešlo len o zdrap papiera, veď sú tam už konkrétne mená a udania,“ upozornil Balázs. Nedávny príklad poľského arcibiskupa Stanislava Wielgusa, ktorý priznal spoluprácu s bývalou tajnou službou a vzdal sa úradu, považuje Balázs za nasledovaniahodný. „Wielgus ukázal, že si zachoval osobnosť, podobné odkrývanie pravdy a priznanie si viny má očistnú silu, my sa však toho bojíme,“ dodal kňaz.
Tajomník arcibiskupského úradu Tibor Hajdu včera prisľúbil, že sa k dokumentom vyjadria, len čo ich preštudujú. Zdržanlivo na ne zareagoval Ústav pamäti národa v Bratislave. „Ide o dokumenty, ktoré neboli v našom ústave, preto je predčasne ich hodnotiť,“ skonštatoval hovorca Michal Dzurjanin.