„Moja trpezlivosť bola veľká. Kým ja som predstavoval iný smer v oblasti riešenia rómskej národnostnej menšiny, ona zotrvávala stále na budovaní nových osád, v tom stavebnom ošiali,“ povedal Čaplovič.
Podľa neho už bývalá vláda určila, že splnomocnenec by mal byť lojálny k vládnej politike. Orgovánová sa podľa neho nezúčastňovala na akciách, kam ju vláda poslala, napríklad na medzinárodnej konferencii a výstave o rómskom holocauste. Tiež podľa Čaploviča nekomunikovala. „Pravidelne, každé dva týždne, sa zúčastňovala na poradách. Vždy si presadzovala svoje.“
Vicepremiér nechce zastaviť budovanie domov pre chudobných Rómov, odmieta však stavbu nových osád s obchodmi, školami a zdravotníckymi zariadeniami, pretože tým by sa izolovali v getách. „Nepovedal som, že nebudem riešiť otázku kanalizácií, pitnej vody, komunikácií, ale nie je možné na tom istom mieste, alebo v blízkosti stavať novú rómsku osadu… Ja hľadám cestu, aby sme ich priblížili.“ Vyzdvihol projekt starostu v Plaveckom Štvrtku, ktorý má priblížiť menšinu k väčšine, aj spoločnými triedami.
Botošovú Čaplovič predstavil ako odborníčku, ktorá sa rómskym problémom venuje dlhodobo a okrem pôsobenia na ministerstve pracovala aj ako tajomníčka vládnej rady pre menšiny. Na poste splnomocnenkyne by mala začať pracovať od štvrtka.
Do funkcie sa Orgovánová dostala ešte v roku 2001, počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Stala sa tak ďalším z mnohých nominantov Dzurindových kabinetov, ktorých nová vláda pod vedením Smeru-SD vymenila.
Úrad splnomocnenkyne má poradnú funkciu, zároveň však by mal mať na starosti peniaze z fondov Európskej únie, ktoré sa majú použiť na pomoc Rómom na okraji spoločnosti.
Orgovánová: Asi pôjdem spievať do Nemecka
Klára Orgovánová,ešte nevie, čo bude po šiestich rokoch v úrade robiť. „Asi pôjdem spievať do Nemecka,“ povedala. Orgovánová odmieta výhrady vicepremiéra Dušana Čaploviča a tvrdí, že sa s ňou odmietal stretnúť.
„Keď som sa ho pýtala, nikdy som nedostala odpoveď. Písomne som žiadala o stretnutie, aj s vedúcim úradu vlády,“ uviedla po odvolaní. Čaplovič neprijal strednodobú koncepciu, ktorú mu predložila v januári, ani regionálne koncepcie, na ktorých pracovali jej ľudia s vyššími územnými celkami rok a pol.
„Čo sa týka segregovaných get, vôbec tomu nerozumie. My sme nikdy nepodporovali segregované bývanie, to je vždy otázka možnosti pozemkov a rozhodnutia samosprávy.“
Orgovánová bola pred odvolaním zbalená, pretože to očakávala. Na pondelok chcela zvolať tlačovú besedu, vláda ju však predbehla a dodatočne zaradila do programu výmenu splnomocnenca. „Už to určite bolo na odvolanie. Len keďže pán vicepremiér je zrejme zbabelý, takže ani v pondelok sa so mnou nechcel o tom rozprávať,“ povedala po tom, ako jej odvolanie oznámili novinári. So svojou nástupkyňou Annou Botošovou pred týždňom hovorila o prevzatí funkcie. Po šiestich rokoch na tomto poste si myslí, že urobila, čo bolo treba.
„Sú ustanovené spôsoby, akými sa dajú čerpať prostriedky zo štrukturálnych fondov (EÚ). Má sa vybudovať odbor na úrade splnomocnenkyne vlády na koordináciu horizontálnej priority marginalizované rómske komunity, má sa prijať 35 nových zamestnancov. To je ten výborný bod, keď sa môžem rozhodnúť, čo budem robiť a preto som ho vyzvala (Čaploviča), aby ma odvolal.“ Napriek tomu by rada v práci pokračovala. Po tom, ako ju vicepremiér potvrdil po nástupe novej vlády vo funkcii, zamerala sa na nasmerovanie štrukturálnych fondov. Pripravila komplexný projekt. „Akceptuje to Európska komisia, Národný strategický referenčný rámec v horizontálnej priorite je dorobený a takmer všetci s tým súhlasia. Myslím, že pán vicepremiér to ani nevidel,“ dodala.
Botošová: Rómov chcem začleňovať do spoločnosti, nové osady nechcem
Nová splnomocnenkyňa vlády pre rómsku menšinu Anna Botošová chce začleňovať Rómov medzi väčšinové obyvateľstvo. Ako uviedla, nebude robiť segregačnú politiku.
„Nechcem budovať nové osady, školy. Rómovia nie sú občania druhej kategórie, sú občanmi Slovenskej republiky s rovnakými právami, ale aj povinnosťami,“ povedala Botošová.
Podľa nej úrad splnomocnenca nemá výrazné kompetencie, odborníci z úradu by mali zadefinovať, ako by sa mala riešiť rómska problematika. Jej prioritou je zlepšiť koordináciu a komunikáciu s orgánmi ústrednej štátnej správy. Myslí si, že úrad splnomocnenca by mal radiť pri tvorbe programov, ktoré sú určené pre Rómov. Botošová je odhodlaná presadzovať „horizontálne priority“, ktorými okrem iného sú vzdelávanie, zdravotnícka starostlivosť a prevencia, výchova a zamestnanosť.
