Známy katolícky kňaz a zakladateľ Slovenskej ľudovej strany Andrej Hlinka zomrel v auguste 1938. Najprv ho pochovali na ružomberskom cintoríne, ale o desať týždňov neskôr premiestnili telo do nového, na tento účel postaveného mauzólea. V marci roku 1945 dal vtedajší minister vnútra Alexander Mach príkaz previezť rakvu s balzamovaným telom do Bratislavy. Vedenie slovenského vojnového štátu sa tak rozhodlo v obavách pred postupujúcimi sovietskymi vojskami. Truhlu uložili v katakombách Dómu sv. Martina, telesné ostatky však z nej neskôr zmizli. Kedy a kde dnes sú, to ostáva záhadou.
„Podľa mojich informácii ich z Dómu sv. Martina vyniesli niekedy koncom päťdesiatich rokov traja kňazi a umiestnili na neznámom mieste v blízkom okolí Bratislavy,“ hovorí Alena Bartlová z Historického ústavu SAV. V polovici 60. rokov sa jej s tým zdôveril dôveryhodný človek, ktorý mal dobré kontakty vo vládnych kruhoch.
Po Hlinkových telesných ostatkoch opakované pátrala slovenská polícia. Prvú akciu rozbehla ešte v októbri 1990 na základe uznesenia predsedníctva prvej Mečiarovej vlády. Skupinu viedol Milan Ukrop z ministerstva vnútra, počiatočný podnet mali od ružomberského organistu Ladislava Jankoviča, ktorý vtedy tvrdil, že pozná utajené miesto Hlinkovho posledného odpočinku. „Žiaľ, nič sa nepreukázalo,“ konštatuje Ukrop. O negatívnom výsledku pátrania informoval Ukrop vtedajšieho premiéra Jána Čarnogurského už v roku 1992. Vec bola praktický uzavretá, keď sa však stal ministrom vnútra Ladislav Pittner, žiadal ešte preveriť niektoré indície a nové podnety. Navyše sa stratil spis, ktorý si vypožičal istý bývalý funkcionár ministerstva, preto niektoré vyšetrovacie úkony bolo treba zopakovať.
Ukropova pátracia skupina dôkladne preskúmala viaceré miesta v Bratislave, na Záhorí aj v ďalších častiach Slovenska. Mimoriadnu pozornosť venovala katakombám Dómu svätého Martina. „V Dóme sme vykonali v lete 2004 aj posledné úkony, na ktoré sme v minulosti nemali súhlas pamiatkarov, nič sme však nenašli,“ zhrnul Ukrop, ktorý je už v dôchodku. Skupina preskúmala priestory za najstaršími náhrobnými doskami. Išlo o veľmi náročnú operáciu, pri ktorej asistovali špeciálne vycvičené psy a odborníci z Technického a skúšobného ústavu stavebného.
V júli 2003 previezli z Bratislavy do Ružomberka prázdnu rakvu, aby ju uložili do tamojšieho Hlinkovho mauzólea. Pri tejto príležitosti zazneli predpovede, že „do roka a do dňa“ sa nájde aj balzamované telo. Pravda vraj mala vyjsť na povrch pri 140. výročí narodenia Andreja Hlinku v auguste 2004. Viceprimátorovi Ružomberka Vladimírovi Lajčiakovi to tvrdil svojho času známy exilový historik Milan S. Ďurica. Nič nové sa však pri tejto príležitosti neobjavilo. „Dnes už je isté, že nič také sa ani nestane,“ uzavrel vtedy Lajčiak.
Otcovia Ružomberka začali potom uvažovať o náhradnom riešení. Čo tak poveriť niektorého umelca zhotovením voskovej figuríny, ktorú by uložili do prázdnej rakvy namiesto strateného balzamovaného tela? „Medzičasom sa prihlásil Marek Dolník a povedal, že na figuríne už pracuje,“ informuje Dagmar Majerníková z Mestského úradu v Ružomberku. Figurína však bude znázorňovať živého, a nie mŕtveho Hlinku z obdobia černovskej tragédie v roku 1907.
„Hlinka mal vtedy len 43 rokov a bol mužom v plnej sile,“ pripomína Dolník, ktorý sa podieľal aj na vyhotovení voskových figurín na Bojnickom zámku V Černovej pri vysviacke nového kostola v roku 1907 zastrelili žandári 15 ľudí, ktorí protestovali proti suspendovaniu a odsúdeniu Hlinku pre „poburovanie proti maďarskej národnosti“. Masaker prvý raz upozornil cely svet na postavenie Slovákov v Rakúsko-Uhorsku. Dolník chce figurínu dokončiť do troch týždňov a musí sa ponáhľať, lebo storočnica tragédie pripadá na 24. október.