Najmenšie obce sa vo väčšom počte vyskytujú predovšetkým na severovýchode a strednom juhu Slovenska. V okresoch Svidník a Stropkov má každá druhá obec menej ako dvesto obyvateľov. ,,Je to dané aj historicky, tamojšie malé doliny s neúrodnou pôdou na úpätí vrchov Nízkych Beskýd boli schopné uživiť nanajvýš sto obyvateľov," vysvetľuje regionálny geograf Gabriel Zubriczký z Univerzity Komenského.
Práve tam sa nachádzajú aj európske kuriozity – dedinky, ktorých obyvateľov možno zrátať na prstoch dvoch rúk, napríklad Príkra a Belejovce. ,,Malým obciam chýbajú finančné zdroje na základný rozvoj a nemôže tam plnohodnotne fungovať ani miestna samospráva, lebo starostovia pracujú väčšinou na štvrtinový úväzok," upozorňuje analytik Konzervatívneho inštitútu Dušan Sloboda. Podľa neho možno otázku postaviť priam existenčne: ,,Buď sa tieto obce pričlenia k väčším či zlúčia s ďalšími, alebo sa úplne vyľudnia a zaniknú." Zlúčenie obci by umožnilo vznik spoločných obecných úradov.
Podobný názor zastáva aj Viktor Nižňanský, bývalý vládny splnomocnenec pre reformu verejnej správy. Slovensko sa so svojou rozdrobenou sídelnou štruktúrou podľa neho stáva akýmsi skanzenom Európy. Výrazné zníženie počtu obcí ich zlučovaním zaznamenalo už Belgicko, Dánsko, Holandsko a naposledy aj Švajčiarsko. V kantóne Luzern sa pred siedmimi rokmi podarilo zredukovať počet obci zo 107 na 60 tým, že najmenšia z nich musela mať aspoň 3¤000¤obyvateľov. ,,U nás sa umelo konzervuje nevhodná štruktúra, každý vie, že je neefektívna, ale bojí sa do toho rypnúť," myslí si Nižňanský. Naopak, parlament presadzuje vznik nových obcí. Vlani to bol prípad osady Nová nad Ondavou,. pred štyrmi rokmi Ľubických Kúpeľov.
Na Slovensku je dnes o 130 obci viac, ako ich bolo v roku 1989. Najmä v prvých dvoch rokoch po revolúcii obnovili samostatnú existenciu obcí, ktoré za bývalého režimu pripojili nariadením zhora k neďalekým mestečkám. V podmienkach demokracie zorganizovali občania referendum a brali sa preč. Sociológ Ľubomír Falťan sa obáva, že rozhodnutie o pričleňovaní malých obcí zo zákona oživí spomienky na túto zlú skúsenosť zo 70.¤rokov. ,,Preto nech sa obce rozhodnú samé," dodáva Falťan. Podľa Slobodu sa tým nedosiahne nič a Nižňanský sa pripája: ,,Ktorý starosta sa vám dnes postaví pred spoluobčanov a navrhne – poďme sa pričleniť k susednej obci – vylúčené!"
Združenie miest a obci je za pričleňovanie, ale takpovediac pri všetkej počestnosti. ,,Musí s tým súhlasiť jedna aj druhá obec," pripomína Oľga Gáfriková, hovorkyňa ZMOS-u. Podľa Slobodu však v niektorých prípadoch už nebude mať kto rozhodnúť o prípadnej fúzii, veď vo viacerých malých obciach už nie sú schopní zvoliť starostu a voľby sa tam stále opakujú.
V uplynulom polstoročí úplne zaniklo na Slovensku 52 obcí, z nich vyše 30 skončilo pod vodami priehrad. Zubriczký nevylučuje, že aj v budúcnosti niektoré dediny zmiznú z mapy týmto spôsobom. Energetici sa nevzdali plánov na výstavbu vodných diel Slatinka, Hronček a Tichý potok. Viac ich však asi zanikne vyľudnením. ,,Bude ich škoda, niektoré sa však nachádzajú v atraktívnom prostredí a môže ich zachrániť premena na chalupárske osady," predpokladá Zubriczký. To sa však netýka prihraničných obci na severovýchode.