Ján Slota vystúpil ako posledný rečník počas pietnej spomienky pri pamätníku pätnástim obetiam streľby uhorských žandárov do obyvateľov Černovej.
„Zišli sme sa na tomto mieste, aby sme si po 100 rokoch pripomenuli tých, ktorých maďarská zvôľa a arogancia postrieľala ako divú zver,“ povedal Slota pred zhromaždeným davom na cintoríne v Černovej. Citoval francúzske noviny z roku 1911, podľa ktorých sú v Uhorsku tyranizované milióny Slovanov a Rumunov, a to sa dá porovnať s despotizmom Turkov. „Možno bola chyba Slovákov, že sme zachraňovali Maďarov, ktorí ušli zbabelo pred Turkami do slovenských hôr. Mali ich tam zožrať a zatiahnuť do Istanbulu,“ povedal Slota.
Udalosti z Černovej majú podľa šéfa národniarov paralelu aj v súčasnosti vo vyjadreniach predstaviteľov Maďarskej republiky a Strany maďarskej koalície. Spomenul vyjadrenie bývalého maďarského premiéra Józsefa Antalla o tom, že je premiérom 15 miliónov Maďarov. Citoval aj bývalého prezidenta Arpáda Gencza, že Maďari sú praobyvatelia Karpatskej kotliny. „Myslím si, že pán prezident si pomýlil Karpatskú kotlinu s púšťou Gobi v Mongolsku,“ povedal Slota.
Za dôležitejšie a nebezpečnejšie Slota považuje skutočnosť, že oficiálni maďarskí predstavitelia spochybňujú Trianon a navodzujú atmosféru napätia. Maďarská strana sa podľa neho nikdy nezmierila s tým, že Uhorsko už neexistuje. Slota spomenul aj neoficiálne návštevy prezidenta a predsedníčky parlamentu Maďarskej republiky na Slovensku, „ktorá akože neoficiálne príde a zúčastňuje sa na politických akciách, ktoré sú zamerané proti suverénnej Slovenskej republike,“ dodal Slota.
Šéfovi národniarov sa tiež nepáči, že novovzniknutú Maďarskú gardu nespochybňujú samotní predstavitelia Maďarskej republiky, Slota tiež kritizoval Európsku úniu i Európsky parlament, ktoré nijako nereagovali na vznik fašistickej organizácie, akou podľa neho Maďarská garda je.
Svojim exkurzom do histórie i súčasnosti chcel Slota podľa svojich slov poukázať na pravú tvár veľkomaďarského šovinizmu, „ktorý zabíjal aj tu pred 100 rokmi v Černovej.“ Pätnásť Černovčanov pred sto rokmi zahynulo len preto, lebo chceli kázne počuť v slovenčine, „nie tie všetky veľké historické reči,“ povedal Slota. Nevinná krv Černovčanov bola podľa neho iskrou, ktorá zapálila národné uvedomenie Slovákov a dopomohla aj k vzniku Slovenskej republiky. Černovčania padli, aby sme my mohli žiť ako Slováci v suverénnej Slovenskej republike, „tak nám Pán Boh pomáhaj,“ uzavrel svoj príhovor Ján Slota.
Gašparovič: Maďarizačná politika bola krutá
Černovská tragédia v roku 1907, ktorá si v súvislosti s vysviackou kostola po streľbe žandárov do davu ľudí vyžiadala pätnásť obetí, niekoľko desiatok zranených a mnoho perzekvovaných, vystúpila pred zrak európskej a svetovej verejnosti. Pri príležitosti otvorenia pietnej spomienky stého výročia Černovskej tragédie to po minúte ticha v ružomberskej mestskej časti Černová pred vyše tisíc ľuďmi povedal prezident Ivan Gašparovič.
Foto: SITA
Viac fotografií zo spomienkovej akcie nájdete TU
„Táto veľká tragédia by sa mala napriek rozporným diskusiám historikov, politikov a predstaviteľov cirkví, stať naším spojivom,“ zdôraznil prezident. Nevinná krv obetí podľa neho poukázala pred verejnosťou na krutosť maďarizačnej politiky v Uhorsku a obrátila pozornosť na „najintenzívnejšie stíhaného väzňa svedomia – Andreja Hlinku“.
„Masakra v Černovej v období rokov 1907 až 1908 nebola ojedinelou,“ pripomenul Gašparovič, ktorého príhovor niekoľkokrát prerušil potlesk prítomných. „Surový zásah moci sa nevyhol ani obyvateľom obce Lúčky, Podolia, Zohoru na Záhorí, Myjavy či slovenskej Kovačice,“ uviedol. Tragédiu by preto občania mali vnímať ako spomienku na všeobecný útlak slovenského obyvateľstva v mnohonárodnom Uhorsku.
Fico: Černovčania padli ako členovia potlačovaného národa
Aj predseda vlády Robert Fico prišiel vzdať úctu pamiatke obetiam černovskej tragédie. „Ich smrť ma aj po sto rokoch hlboko dojíma. Dnes by sme v súvislosti s udalosťami z roku 1907 povedali, že ľudia v Černovej padli pri obrane svojich občianskych práv, ale my, ktorí sme sa tu zhromaždili vieme, že tu Černovčania padli ako príslušníci potlačovaného národa, ako naši bratia, naši rodáci, teda ako Slováci,“ povedal Fico.
Slováci sa podľa predsedu vlády v súčasnosti neboja kritického hodnotenia vlastných dejín, ani vlastných osobností. Premiér chápe, že niektoré osobnosti, ktoré formovali slovenské dejiny, sa mohli mýliť v niektorých výrokoch i skutkoch.
„Máme povinnosť zbaviť sa zlozvyku, keď sa zo slovenských dejín svojvoľne vyhadzujú osobnosti, ktorých život aj dielo vyvoláva polemiku. Prosím vás, prestaňme vyľudňovať svoje vlastné historické udalosti, svoju vlastnú históriu,“ vyzval Fico.
Andrej Hlinka je podľa Fica osobnosťou, ktorá môže inšpirovať Slovákov. Najmä jeho silná sociálna empatia kresťana a kňaza. „Mali by sme sa snažiť vedieť oceniť jeho ochotu byť vo väzeniach aj na slobode so svojim národom, v dobrom aj v zlom, ale aj jeho schopnosť neohrozene brániť ľudskú dôstojnosť,“ povedal premiér Podľa premiéra sa Andrej Hlinka zaslúžil o vznik Česko-Slovenska, ale vždy obhajoval práva Slovákov. V súčasnosti máme podľa neho dostatok súdnosti a odvahy aj na to, aby sme sa kriticky vyjadrili k Hlinkovým postojom, v ktorých sa mýlil. V slovenských dejinách je podľa Fica dostatok osobností hodných nasledovania, akými sú napríklad Štefan Moyzes, či Karol Kuzmány.
Premiér zároveň vyzval nielen školy, ale hlavne rodičov, aby učili svoje deti láske k vlasti. „Učme svoje deti aj k úcte k predkom a historickým osobnostiam,“ povedal Robert Fico.