Ako baník položil nevďačný štát na lopatky

31.10.2007 09:16
Adolf Kubica
Autor: ,

Niekdajší hrdina socialistickej práce Adolf Kubica vyznamenania dávno rozdal. Kúsky kovu sa mu nezdali byť vôbec dôležité, pripnúť ich na banícku uniformu sa nikdy neodvážil. Aj keď ho 28 rokov lámania rekordov v ostravsko-karvínskych uhoľných baniach obralo o zdravie, zaťatosť 64-ročného Oravčana neopustila. Určite to tak vnímajú jeho bývalí banícki kolegovia, aj v mene ktorých sa neváhal pustiť do boja proti nespravodlivým zákonom. Súperom mu bola Slovenská republika.

Po druhej svetovej vojne bolo v Oravskej Jasenici baníkov za pol dediny. Ešte aj neskôr dochádzalo spolu s Kubicom na severnú Moravu 150 Jaseničanov. Chlapi z Oravy robili tú najnebezpečnejšiu prácu, pri razení chodieb boli vždy vpredu. ´„Dnešná generácia má problém vyraziť za mesiac 30 metrov tunelov. Nás bolo vtedy menej a zvládli sme mesačne 120 až 150 metrov,“ opisuje Kubica.

Vtedajším baníkom sa ani nesnívalo o dnešnej technike a pravidlách bezpečnosti. Rizikové povolanie sa nemohlo nepodpísať na ich zdraví. „Veľa mojich kamarátov je už pod zemou,“ hovorí Kubica. Podobne ako u mnohých iných, aj u neho prepukla typická banícka choroba pľúc – silikóza. Krv začal vykašliavať na liečení v roku 1984. Fárať neprestal. Do predčasného invalidného dôchodku ho vyradili až o sedem rokov neskôr. Odškodnením za zdravie, ktoré nechal v moravskom podzemí, sa mu stala banícka renta.

Nespravodlivé zákony

Prišiel rok 2005 a s ním dôchodková reforma ministra práce Ľudovíta Kaníka, ktorá niekdajších ostravských baníkov o náhradu strateného zárobku pripravila. Jediné hlasovanie poslancov Národnej rady zmenilo baníckych invalidov na starobných dôchodcov. Peniaze z Českej republiky im vzápätí prestali chodiť.

„Hodili nás medzi baníkov zo slovenských baní, my sme pritom robili v celkom iných podmienkach. To máte, ako keby slovenskí baníci chodili na Gerlach a my na Everest,“ vysvetľuje Kubica. Odhaduje, že v podobnej situácii ako on sa ocitli najmenej dve stovky Slovákov. Banícka renta pritom nie je nijaká almužna. V závislosti od stupňa poškodenia zdravia sa jej výška pohybuje od 6– do 22-tisíc korún mesačne. Slovenská republika navyše pripravila svojich občanov o peniaze z cudziny.

V ťažkej situácii hľadal Jaseničan pomoc u slovenského ombudsmana. Na odstránenie dôsledkov nedomysleného zákona však kancelária verejného ochrancu práv nestačila. „Ochranca chápe ľudí, ktorým nespravodlivá legislatíva strpčuje život. Pretože však nemá zákonodarnú iniciatívu, na vhodné riešenia môže iba upozorňovať,“ priznala pracovníčka kancelárie Zuzana Štukovská. Na takúto odpoveď slovenského ombudsmana čakal Kubica jedenásť mesiacov.

Sám proti Slovensku

A tak sa rozhodol vziať vec do vlastných rúk. Zažalovať na súde Sociálnu poisťovňu, ktorá Kaníkove zákony uplatnila, nebolo jednoduché. Mnohí ho odhovárali, vraj nemá nijakú šancu. Dlho hľadal právnika, ktorý bol ochotný sa jeho prípadom zaoberať, ani advokáti neverili v úspech. Nakoniec sa jeden našiel a neoblomná viera v spravodlivosť baníckeho veterána napokon nesklamala. Na krajskom súde v Žiline zvíťazil. Tešiť sa však nebolo z čoho, pretože Sociálna poisťovňa sa proti rozsudku odvolala. Na jar tohto roku však dal Adolfovi Kubicovi za pravdu aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. „Neoprávnene odobratý invalidný dôchodok mi prisúdil definitívne a doživotne,“ cítiť v hlase Oravčana i dnes značné zadosťučinenie.

Ešte raz si s ním pohrala Sociálna poisťovňa – namiesto prinavrátenia statusu invalidného dôchodcu mu poštou poslala iba nový výmer starobného dôchodku. „Skoro som dostal infarkt,“ spomína Kubica.

Chybu poisťovňa napokon napravila. Pre Adolfa Kubicu a slovenských baníkov to však bolo iba polovičné víťazstvo. So slovenským štatútom invalidného dôchodcu v ruke ešte musel podstúpiť zápas na súdoch aj v Českej republike.

Aj tam sa Oravčan obrátil najskôr na kanceláriu ombudsmana. Ozvali sa mu do dvoch týždňov: potvrdili, že je v práve a poradili, ako postupovať ďalej. Kubica našiel advokátku, ktorá sa v Čechách špecializuje na podobné prípady. Rozhodovanie trvalo českým súdom iba štyri mesiace. S úplným víťazstvom prišlo aj navrátenie renty a doplatenie peňazí od karvinských baní.

Predseda jediného Klubu baníckych dôchodcov na Slovensku svojím prípadom otvoril dvere k spravodlivosti a odobratým peniazom aj niektorým ďalším slovenským baníkom. Zdravím zaplatenú rentu získal v poslednej chvíli. Z vyplácania jej zvyšku sa bude tešiť už iba niekoľko mesiacov. Dosiahnutím veku 65 rokov baníckym invalidom totiž nárok na odškodnenie zaniká. „Asi nik nepredpokladal, že by sme sa mohli toľko dožiť,“ vraví bojovník Adolf Kubica.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk