„Otázka však je, či je konkrétny paragraf zákona priamo vykonateľný. Odpoveď na to však súd už nemôže dať,“ uvádza sa v stanovisku Ústavného súdu.
Podľa ústavného právnika Radoslava Procházku tak bude závisieť od lekárov a riaditeľov nemocníc, ako zákon pochopia. „Ak to oni pochopia ako spôsobilé na priamu aplikáciu, tak to aj aplikujú,“ povedal. Procházka si myslí, že by lekár alebo riaditeľ nemocnice mohli žene povoliť interrupciu z dôvodu genetickej chyby plodu aj po 12. týždni. „Zároveň to neznamená, že jej interrupciu povoliť musia,“ dodal Procházka.
Väčšina nemocníc a lekárov však čaká na usmernenie, ako majú postupovať, keď prestane platiť vyhláška umožňujúca potraty z genetických dôvodov do 24. týždňa.
„My nie sme tí, ktorí by to mali povedať, na to sú predsa právnici. Budem veľmi netrpezlivo čakať na to, kedy vyjde usmernenie, ako máme postupovať. Pravdu povediac neviem, čoho sa gynekológovia chytia, keď vyhláška prestane byť účinná. V zákone to vyzerá tak, že interrupcia bude možná pri závažnom poškodení v podstate až do pôrodu, ale nie je to také jednoznačné. Niekto nám to bude musieť vysvetliť,“ povedal gynekológ Vladimír Cupaník.
Košická fakultná nemocnica o postupe jej gynekológov rozhodne po vykonaní právnej analýzy. „A tiež po konzultácii s naším zriaďovateľom, ktorým je ministerstvo zdravotníctva, pričom budeme rešpektovať platné právne normy,“ reagovala hovorkyňa nemocnice Jaroslava Oravcová. Rezort zdravotníctva na otázku, či pripraví pre nemocnice usmernenie, ako majú postupovať, včera do uzávierky neodpovedal.
Naopak, jasno má nemocnica v Čadci. „Ak žena požiada o interrupciu z genetických dôvodov, tak jej to umožníme aj po 12. týždni tehotenstva,“ povedal riaditeľ Jozef Kanaba. V bardejovskej nemocnici interrupcie nevykonávajú vôbec. „Preto sa nás táto otázka vôbec netýka,“ uviedol riaditeľ Marián Petko. Lekári totiž môžu podľa zákona odmietnuť také zákroky, ktoré odporujú ich presvedčeniu.
Ústavný súd v utorok po šiestich rokoch rozhodol, že interrupčný zákon je v súlade s ústavou. Za protiústavnú však označil časť vyhlášky, ktorá spresňovala, že potrat pri genetickom poškodení plodu je možné vykonať do 24. týždňa tehotenstva. Zdôvodnil to tým, že takú závažnú otázku, akou je určenie hranice na prerušenie tehotenstva, nemožno ustanoviť vyhláškou, ale iba zákonom.
„Inak povedané, hranicu na prerušenie tehotenstva z genetických dôvodov – hoci aj 24-týždňovú – bude musieť zákonodarca vložiť do zákona o umelom prerušení tehotenstva,“ uvádza v stanovisku Ústavný súd.
Novelu interrupčného zákona sa chystá predložiť KDH, podmienky na umelé prerušenie tehotenstva však plánuje sprísniť.