Tak teda – kedy sa začína život?
Až vtedy, keď deti odídu z domu. (smiech) Tento aforizmus však vyjadruje čisto mužský pohľad na vec. Ženy väčšinou trpia, a pomerne dlho, keď deti opustia rodné hniezdo. Mne napríklad moje deti dodnes doma chýbajú.
Prejdime radšej k náuke o zárodočnom vývoji človeka. Začína sa ľudský život už počatím, alebo až skončením raného štádia zárodku?
Samozrejme, že počatím.
A vzniká ľudská bytosť už oplodnením vajíčka spermiou a vytvorením novej bunky so 46 chromozómami?
V tom okamžiku vzniká zárodok človeka, čiže budúcej ľudskej bytosti s jej genetickým vybavením a programom ďalšieho vývoja. Dá sa to prirovnať k stavbe domu. Čo je na jej začiatku?
No predsa projekt.
Správne. Oplodnené vajíčko, odborne „zygóta“, je akoby projekt novej bytosti. V zygóte je dopodrobna naplánované, ako sa bude ďalej vyvíjať. Zoberiete si teda projekt a začnete stavať. Čo postavíte ako prvé?
Zrejme základy.
Áno, už približne 30 hodín po oplodnení nastáva prvé delenie novovytvorenej bunky na dve dcérske bunky, pričom každá obsahuje posolstvo DNK s úplne rovnakým obsahom. Dve bunky sa rozdelia na štyri, potom na osem, šestnásť a tak ďalej. Vtedy vyzerajú ako malina.
To sú tie tak často skloňované kmeňové zárodočné bunky?
Áno, voláme ich aj totipotentné bunky, každá z nich je totiž schopná vytvoriť celé telo. Postupujú vajíčkovodom do maternice, kde sa premenia na útvar s dutinkou, tzv. blastocystu, čo trvá približne týždeň. Toto rané embryo má zhruba 128 až 256 buniek, keď sa dotkne steny maternice. Vzápätí sa začína „zanáranie“ do steny maternice, takzvaná implantácia. Je zaujímavé, že maternica prijme bunky embrya aj vtedy, keď majú gény otca. Iný orgán by ich odmietol, vytvoril imunitnú reakciu, maternica však nie. Svedčí o tom prax „náhradných“ matiek.
Niektoré zárodky však maternica odvrhne.
Hovorí sa tomu včasný samovoľný potrat. Najčastejšie sa vyskytuje do tretieho týždňa a žena často ani nevie, že bola tehotná. Veď menštruácia jej meškala len týždeň. Takto sa končí viac ako polovica všetkých počatí.
Šesť z desiatich tehotenstiev sa končí do konca tretieho týždňa tehotenstva. Je to tak?
Presne tak. A podotýkam, že sú to už rané zárodky.
Čo sa deje s tými, ktoré maternica neodvrhne?
Delenie buniek pokračuje a bunky sa začnú odlišovať, diferencujú sa. Čo znamená asi toľko, že z jedných sa vyvinie napríklad mozog, ale už nie črevo a podobne. Tieto bunky majú veľa možností vývoja, ale už nie všetky možnosti. Niektoré bunky budú od začiatku zabezpečovať výživu embrya a vytvárať placentu. Embryo má v treťom týždni po oplodnení tri vrstvy – zárodkové listy. A z nich sa vytvoria základy budúcich orgánov ľudského organizmu.
Čo sa vyvíja ako prvé?
Srdce a cievy, pretože zárodok musí dostať výživu. Srdce začína tepať, a teraz počúvajte, už na 22. deň! Čiže týždeň po očakávanej menštruácii. Žena často ešte ani nevie, že je tehotná, nejedna chodí ďalej na diskotéky, kde možno pije alkohol, fajčí a vystavuje sa rôznym rizikám. Poďme však do štvrtého týždňa. Začína sa vyvíjať mozog, aby bolo možné koordinovať všetky životne dôležité procesy. Zároveň sa vyvíja jednoduché črevo a dokonca aj pečeň. Na konci štvrtého týždňa už je tu telíčko, čiže – obrazne povedané – komplet hrubá stavba aj so strechou.
To je veľmi zavčasu. A na toto obdobie vraj pripadá najviac interrupcií?
Najviac ich je v piatom týždni. Mnohé ženy však vtedy podstupujú zákrok s mylnou predstavou, že ide len o nejaký zhluk buniek. To nie je pravda. Embryo už má založené všetky dôležité orgány.
Aký je váš názor na interrupcie?
Myslím, že by sa interrupcie nemali zakázať, lebo sú prípady, keď žena ide na interrupciu zo zdravotných či iných závažných dôvodov. Keď sa zakážu interrupcie, opäť sa rozšíria nelegálne potraty, potratová turistika a podobné nešváry ohrozujúce zdravie žien. Na druhej strane som za obmedzenie interrupcií. Každá žena a každý muž by mali postupovať zodpovedne: keď dieťa nechcem, tak využijem prostriedky zabraňujúce počatiu, či už prirodzenej alebo inej dostupnej ochrany.
K tomu sa ešte vrátime. Sme teda v štvrtom týždni vývoja embrya. Čo nasleduje?
Budujú sa priečky a jednotlivé miestnosti v dome. Od 4. do 8. týždňa prebieha ďalší vývoj základnej stavby. Na konci 8. týždňa má embryo vyvinuté srdce, končatiny s prstami, má ľudskú tváričku, základy úst, uší, očí s mihalnicami a plochý noštek.
Prečo potom zákon povoľuje interrupcie až do 12. týždňa tehotenstva?
To neviem, ide o zjavný nezmysel. Asi nijaký gynekológ už nebude v takom neskorom štádiu robiť interrupciu. Vyvíja sa placenta a maternica je veľmi prekrvená.
Čiže ôsmy týždeň je predel?
Áno, dovtedy je to embryo, od 9. týždňa až do narodenia je to už plod. Mám však na mysli skutočný vek embrya/plodu, teda od oplodnenia. V tom našom pomyselnom dome už máme zariadenú kuchyňu aj kúpeľňu, kuchynskú linku, sanitu a pozvoľna zariaďujeme ďalšie miestnosti.
Ale plod ešte nie je dieťa?
Nie, postupne však dostáva individuálne vlastnosti. Vždy sa to však môže skomplikovať a „náš dom“ sa nedokončí. Plod je totiž neustále pod vplyvom matky a okolitého prostredia. Ak matka prekoná nejakú chorobu, napríklad infekciu, na plode sa to môže negatívne prejaviť. Plod môže poškodiť, ak užíva drogy, alebo ak žije v nezdravom prostredí. Prípadne sa prejavia génové či chromozómové abnormality.
Videli ste bilbordovú kampaň proti interrupciám s vyobrazením plodu? V ktorom bol týždni?
Nevidela som tie plagáty, kolegovia však hovorili o 11. až 12. týždni. Opakujem, vtedy sa interrupcie vykonávajú len vo výnimočných prípadoch, keď si to vyžaduje zdravie ženy.
Niektoré cirkvi sú proti interrupciám aj antikoncepciám. Čo si o tom myslíte?
Kedysi som mala veriaceho študenta, od ktorého som sa prvý raz dozvedela, že kresťania neuznávajú umelú antikoncepciu. Prirodzená antikoncepcia však niekomu ide a niekomu nie. Podľa niektorých kresťanov by žena mala vynosiť aj nechcené a abnormálne dieťa a potom ho prípadne dať na adopciu. S tým sa však ja nemôžem stotožniť.
Prečo?
Lebo nemám rada mantinely a som za tolerantný prístup. Nemôžeme všetko zakázať. Niekedy sa však interrupcie robili naozaj ako na bežiacom páse. Dnes je ich podstatne menej. A to aj zásluhou antikoncepcie. Vtedy, v 70. rokoch, sme chodili „zbierať“ embryá a veľmi som tým trpela. Ešte som nemala vlastné deti. Antikoncepcia nebola rozšírená. Dnes má žena možnosť voľby.
Prečo ste „zbierali“ embryá po interrupciách?
Aby sme ich v ústave mohli skúmať. Svojim študentom hovorím: keby neboli na svete interrupcie a potraty, tak by sme vlastne nemohli učiť embryológiu. Lebo by sme nič nevedeli o vývoji ľudského zárodku. Samozrejme, embryá by sa nemali vyhadzovať, ale mali by slúžiť vede.
Napríklad na odber kmeňových zárodočných buniek?
Dnes sú po svete tisíce zmrazených embryí predovšetkým v klinikách asistovanej reprodukcie, Oplodnia tam niekoľko vajíčok a kultivujú ich do štádia, keď sa delia. Potom ich zmrazia. Ak sa nepodarí jeden cyklus, skúšajú ďalší…
Čo hovoríte na názory cirkevných predstaviteľov, že oplodnené vajíčko už má dušu?
K tomu sa nemôžem vyjadriť, moje vedomosti sú podložené štúdiom. Čo nevidím a nemôžem si pozrieť pod mikroskopom, to nebudem hodnotiť.
Existujú aj medzi odborníkmi z vášho ústavu embryológie rozdielne názory na otázky, kedy sa začína život a kedy je zárodok už ľudská bytosť?
Ani nie, alebo nie sú predmetom diskusií medzi nami.
Vy sama si myslíte, že je to otázka vedy, alebo viery?
Podľa mňa je vedecky dokázané, že už prvý zárodok budúceho indivídua má v sebe projekt celého ľudského organizmu. Čiže je akýmsi základom pre budúce telo aj psychiku, vnímanie, zmysly, alebo, ak chcete, dušu. Všetko potom závisí od toho, ktoré gény sa aktivujú a ktoré vlastnosti sa prejavia v budúcej bytosti. Hovorí sa však, že z pôvodného projektu a genetického potenciálu sa uskutoční len päť percent.
Keby sa projekt naplnil na sto percent, to by asi nebolo zaujímavé?
Existujú banky spermií nositeľov Nobelovej ceny, to však neznamená, že deti z vajíčok oplodnených týmito spermiami budú rovnako geniálne. Lebo do procesu realizácie projektu vstúpi množstvo vnútorných aj vonkajších faktorov, často nepredvídateľných. V konečnom dôsledku ho najviac ovplyvní žena – matka, ktorá spravidla nie je laureátkou Nobelovej ceny.
Doc. RNDr. Viera Pospíšilová, CSc. – zástupkyňa prednostu Ústavu histológie a embryológie Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Venuje sa štúdiu vývoja človeka viac ako štyri desaťročia. Je autorka a spoluautorka viacerých monografií a ocenených učebníc o embryológii človeka. Slovensko-anglický Embryologický atlas/Atlas of embryology získal v roku 1996 Cenu Literárneho fondu a titul Najkrajšia kniha roka. Okrem embryológie prednáša a učí na Lekárskej fakulte UK tiež histológiu a cytológiu.