O sťahovaní rozhodol minister životného prostredia Jaroslav Izák (SNS). Laššáková sa už ministra pýtala, čo to má znamenať. Odpoveď jej príde do tridsiatich dní. Poslanec SDKÚ Pavol Frešo sa chce v parlamente spýtať ministra životného prostredia „na ekonomický efekt sťahovania a vplyv z hľadiska ľudských zdrojov“.
Minister Izák prekvapil nielen opozíciu, ale aj poslancov vládnej koalície. Informáciu o sťahovaní sa mu dlho darilo držať v utajení, oficiálne o nej nevedeli ani zamestnanci vodohospodárskeho podniku. Rozhodnutie podpísal len minulý mesiac. Sťahovaniu centrály vodohospodárov sa snažia zabrániť petíciou aj banskoštiavnickí regionálni politici vládnych strán.
Od začiatku je podozrivý motív sťahovania. V Banskej Štiavnici majú vodohospodári vlastnú budovu riaditeľstva v historickom centre. Presťahovať sa majú do administratívnej budovy, kde budú platiť ročný prenájom asi štyri až šesť miliónov. Žilinská budova patrí firme R. D. P, ktorú vlastnia švagriné Milana Vendrinského, jedného z najbližších spolupracovníkov Jána Slotu. Firma má podľa obchodného registra „prenájom nehnuteľností“ vo svojom predmete podnikania len od 1. decembra tohto roka.
Ministerstvo životného prostredia obhajuje sťahovanie argumentmi, ktoré sú podľa vodohospodárov nezmyslom. Hovorca ministerstva Peter Višváder tvrdí, že Štiavnica nemá v oblasti vodárenstva tradíciu a umiestnenie riaditeľstva podniku, ktorý má takmer štyritisíc zamestnancov, je v Banskej Štiavnici umelé. V Štiavnici sídli iba riaditeľstvo so 60 zamestnancami, podľa Višvádera však aj tak musí asi 40 z nich dochádzať.
„Je to presne naopak. Veď 40 ľudí má trvalé bydlisko v Banskej Štiavnici, 12 býva v dedinách v okolí Štiavnice a len ten malý zvyšok dochádza na týždňovky,“ hovorí bývalý technický riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku Ladislav Podkonický. „A argument o chýbajúcej tradícii je nevedomosť najhrubšieho zrna. Banskoštiavnické tajchy sú ako vodohospodársky systém súčasťou zápisu vo svetovom kultúrnom dedičstve UNESCO,“ hovorí Podkonický.
Višváder tvrdí, že prenájom v Žiline je lepší preto, že blízko je vodné dielo a rieka Váh. „Vodné dielo predsa nevlastní Slovenská vodohospodárska výstavba, ale úplne iná štátna firma,“ oponuje Podkonický. Je jedným z odborníkov, ktorí zakladali Slovenský vodohospodársky podnik. „Banskú Štiavnicu sme ako centrálu podniku vybrali premyslene. Odštepné závody povodí sú roztrúsené po celom Slovensku a Štiavnica je v ťažisku krajiny,“ hovorí. Nevylučuje, že za sťahovaním môže byť snaha o tunelovanie.
Je pravdepodobné, že mnohí zo 60 zamestnancov riaditeľstva sa do Žiliny nepresťahujú. „Pred desiatimi rokmi sme dotiahli do Štiavnice mladých špičkových odborníkov. V Štiavnici sa usadili, založili si rodiny, majú deti, ktoré chodia do škôl. Teraz asi dajú výpovede, čo je zlé. Tím sa rozpadne. Aj samotné sťahovanie podniku bude veľmi komplikované. Priamo v Štiavnici je celoslovenský prevádzkový a povodňový dispečing, online prepojenie každého vodohospodárskeho diela. Neviem, či si to uvedomujú,“ hovorí Podkonický.
Nie je známe, čo bude s historickou budovou v Banskej Štiavnici a doškoľovacím strediskom. Majú účtovnú hodnotu vyše sedemdesiat miliónov bez pozemkov.
Úzke prepojenie majiteliek žilinskej budovy a Milana Vendrinského na Jána Slotu dokazuje aj fakt, že Slota v minulosti používal štvormiliónové superšportové auto Viper GTS Coupe, a to bolo napísané na Vendrinského firmu. Kým bol Slota primátorom Žiliny, Vendrinského firma robila pre mesto slávnosti, jeho švagriné kúpili od mesta Remeselnícky dom, Vendrinský bol majiteľom proslotovského rádia.