Na otázku jedného z čitateľov, „ktorého zo súčasných slovenských spisovateľov si radi prečítate?“, odpovedal Feldek: „Ja svoju manželku“. „Ja samozrejme svojho manžela,“ vrátila manželovi kompliment pani Oľga a dodala: "Keď ale ide o prozaika, máme obaja radi Ľuba Dobrovodu, ktorý práve vydal knihu Ja veľkáč, pokračovanie knihy Ja malkáč.
„Politika, kultúra a celý ľudský život majú jednu vec spoločnú. V politike sa síce nevyznám, ale poviem to o kultúre. Je to ako v rozprávke o troch grošoch, ktorá je určite najslávnejšou rozprávkou v dejinách ľudstva. Jeden groš sa vracia, jeden požičiava a z tretieho sa žije. Trošku sme dnes ohrozovaní takým zdaním, že je dôležitý ten groš, z ktorého žijeme a myslím, že aj v kultúre je to tak. Že podenkové veci ako by prekrývali tie, ktoré nás spájajú s tradícou alebo s budúcnosťou. Ale keď tie podenkové veci opadnú, ukážu sa, že slovenská kultúra aj dnes buduje na tradícii a myslí na budúcnosť. Ani ja by som nemohol preložiť Hamleta pre Národné divadlo tak dobre (dúfam, že som ho preložil dobre), keby tu nebolo prinajmenšom už osem prekladov Hamleta. Nepreložil ho len Hviezdoslav, ale aj Pavol Dobšinský a ďalší prekladatelia. V kultúre ten trojgrošový princíp platí a bude platiť a to isté sa týka aj politiky,“ myslí si o súčasnej slovenskej kultúre Feldek.
Ďalej jedného z čitateľov informoval, že v súčasnosti robí posledné kozmetické korektúry na knihe Prekliata Trnavská skupina, ktorá vyjde v januári. Jeho manželka Oľga priznala, že momentálne ešte iba rozmýšľa, ako zvládne Vianoce. „Čas sa kráti a čím sú bližšie, tým som nervóznejšia, ale ešte som nič nepodnikla, aby som to vyriešila. Zatiaľ to spracúvavam v mozgu a blíži sa deň, kedy to budem musieť aj zrealizovať,“ povedala.
Ľubomír Feldek prezradil aj recept na šťastné a harmonické manželstvo. „Recept treba hľadať v ľudových rozprávkach. Existujú dva recepty, jeden je v rozprávke O hlúpom Janovi a druhý v rozprávke O hlúpej žene. To sú rozprávky o najšťastnejších manželstvách, jeden musí byť hlúpy. My máme superideálne manželstvo,“ zasmial sa.
„Ja som mala šestnásť rokov, o desať dní som mala mať sedemnásť. Moja mama bola učiteľka a môj budúci muž bol vyštudovaný pedagóg. Keď mi vtedy oznámil, že ma chce pojať za manželku, myslela som si, že staršiemu človeku sa nemá odvrávať. Súhlasila som a urobila som dobre,“ zaspomínala si Oľga Feldeková.
Celý online rozhovor si prečítajte TU.
Ľubomír Feldek
Narodil sa 9. októbra 1936 v Žiline. Absolvoval štúdium slovenčiny na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, už počas štúdia bol redaktorom vydavateľstva Mladé letá. Z kádrových dôvodov odišiel do výroby, neskôr pôsobil ako spisovateľ „na voľnej nohe“, potom ako redaktor vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Patril do literárnej skupiny konkretistov (Trnavská skupina). Je všestranne činný literát, aktívny aj v spoločenskom dianí, v roku 1995 odišiel do ČR, žije v Prahe a v Bratislave. Je básnikom, prozaikom, dramatikom, prekladateľom, esejistom. Všeobecne známe sú jeho knižky pre deti Modrá kniha rozprávok, Zelená kniha rozprávok, nedávno znova vyšiel román Van Stiphout o jeho pôsobení v továrni Tesla na Orave, kde stretol budúcu manželku Oľgu, s ktorou má päť detí. O svojom otcovi, právnikovi, ktorý bol nespravodlivo väznený v päťdesiatych rokoch, vydal knižku V otcovej Prahe, ktorá je vlastne aj jeho autobiografiou.
Oľga Feldeková
Narodila sa 28. marca 1943 v Martine. Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pracovala ako redaktorka Nového slova mladých a scenáristka a dramaturgička v Slovenskom filme. Je prozaičkou stvárňujúcou skutočnosť prostredníctvom komických i lyrizujúcich prostriedkov. V súčasnosti sa pravidelne objavuje v humoristickej relácii komerčnej televízie.