Slovenčina je vraj najťažší jazyk. Naozaj?

Slovenčina je najťažší jazyk na svete. Prišla na to v Paríži skupina vedcov po ôsmich rokoch bádania. Elektronická pošta s takýmto posolstvom obehla pred časom internet. Jazykovedci nad jej textom len pochybovačne krútia hlavami. Komplikovanosť jazyka sa totiž merať nedá.

03.01.2008 06:30
Slovenčina Foto:
Ilustračé foto
debata

„Je to chiméra, obyčajný blud,“ reaguje uznávaný slovenský jazykovedec Ján Findra na list podpísaný Vladimírom Trnkom, ktorý sa tituluje ako profesor aj docent.

Email mu pripomenul situáciu spred niekoľkých rokov, keď sa medzi ľuďmi začala šíriť fáma, že jazykovedci vymysleli slovo „hovník“ ako pomenovanie pre pohovku. „Vraj ho odvodili od slova hovieť,“ krúti hlavou Findra.

Skutoční lingvisti slovenčinu podľa šéfa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied Slavomíra Ondrejoviča hodnotia ako „pomerne pravidelnú a pomerne jednoduchú reč“.

V komplikovanosti je napríklad pred ňou aj príbuzný český jazyk. „Kým slovenčina má v prvej osobe jednotného čísla príponu -m, čeština používa viaceré prípony. Napríklad v slovách jedu, píši, vidím,“ upozornil.

Findra pripustil, že flektívne jazyky, medzi ktoré patrí aj slovenčina, sú náročnejšie na učenie. Každé slovo v nich má viacero tvarov, pretože sa skloňujú, časujú či stupňujú. „Ale keby sme mali porovnávať, museli by sme mať najprv presne stanovené kritériá,“ poznamenal.

Trnka argumentuje, že slovenčinu robí ťažkou okrem iného jej gramatika a pravopis. „Je to bluf, naši mladí by to mohli nazvať totálnou haluzou,“ odpovedá Ondrejovič.

A dôvod? „Sedem pádov majú aj iné jazyky,“ vymenúva šéf jazykovedcov. Mäkké i a tvrdé y existuje aj v ruštine, poľštine a češtine. Skloňujú takmer všetci Slovania. Rody má napríklad aj nemčina. Dokonca ani dvojhlásky nie sú špecifikom slovenského jazyka. „Má ich napríklad aj taliančina a rumunčina,“ spresnil Ondrejovič.

Ak chceme jazyky členiť podľa ich zložitosti, rozumnejšie by bolo podľa neho uvažovanie, ktorý jazyk je ťažký alebo ľahký napríklad pre Slovákov. Ktoré by to boli? V prvom rade tie, pri ktorých sa okrem reči musíme učiť aj špecifické písmo. „Napríklad čínske, kórejské, japonské alebo arabské.“

Slovák sa bude ťažšie učiť aj jazyk, ktorého systém je postavený na úplne iných základoch ako slovenčina. „Teda jazyky, ktoré majú inú štruktúrnu aj filozofickú bázu ako slovenčina,“ povedal Ondrejovič. Našinec by sa teda asi poriadne potrápil napríklad so severoamerickými indiánskymi jazykmi, s eskimáčtinou alebo baskičtinou.

A čo na to tí, pre ktorých je štúdium často viacerých jazykov každodenným chlebom? Aj Anna Antalová zo Slovenskej asociácie prekladateľov a tlmočníkov hovorí, že komplikovanosť jazykov sa merať nedá. „Kľúčom pri učení jazyka je motivácia,“ zdôraznila.

Aj cudzinci, ktorých učila slovenský jazyk na letných kurzoch, sa po slovensky rýchlejšie naučili, keď vedeli, že jazyk budú potrebovať pre svoju prácu. „Alebo keď si tu našli priateľov či priateľky,“ dodala.

debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy