Ako sa dostať medzi nepriateľov slobody

08.01.2008 09:32
Mečiar
Predseda HZDS Vladimír Mečiar Autor:

Slovenskej vláde sa naposledy darilo ovládať niektoré médiá pred desiatimi rokmi. V Bratislave vtedy vychádzal provládny denník a takzvaná verejnoprávna televízia otvorene nadŕžala vládnucemu hnutiu. Ako ďalej, pán predseda vlády? Tak sa volala pravidelná relácia v STV. Spočiatku do nej pozývali aj novinárov z nezávislej tlače, neskôr, s blížiacimi sa voľbami, už len provládnych. Zrejme preto, aby kládli vtedajšiemu premiérovi Vladimírovi Mečiarovi správne volené otázky.

 V tom čase šéfoval STV Igor Kubiš. Jeho predchodca Jozef Darmo mu kedysi nechcel zveriť ani riadenie spravodajstva. „Veď nespĺňa žiadne predpoklady,“ reagoval na požiadavku HZDS. „Ak to neurobíš, zodpovieš si to,“ pohrozil vysoký predstaviteľ hnutia. Tak si na to spomínal sám Darmo.

Zatiaľ čo vládni politici mali v STV dvere otvorené dokorán, pre opozičných sa „verejnoprávna“ televízia stala nedostupnou. Zato boli pravidelne na pranieri v Kapustových Fašírkach. O údajných pokleskoch opozičníkov vypovedali okrem toho rôzni utajení svedkovia. Podľa niektorých indícií za sa vyštvorčekovanými hlavami skrývali tajnou službou vydieraní ľudia. Dokumenty s pochybnými svedkami však boli nehodnoverné už len preto, že nemali uvedených autorov.

Provládny denník Slovenská republika vydávala síce spoločnosť Salus, s. r. o., ale jedným z jej vlastníkov bolo Mečiarovo HZDS. Podľa odborných odhadov k tomuto hnutiu mal vtedy veľmi blízko aj každý tretí regionálny denník. Napríklad na východnom Slovensku to boli denníky Lúč, Košický večer a Nové korzo, ktoré sa nachádzali pod kontrolou Rezešových železiarní.

Tretia Mečiarova vláda získavala vplyv v médiách aj prostredníctvom štátnych podnikov, od ktorých mnohé noviny záviseli kvôli príjmom z reklamy. Pred voľbami '98 sa takouto reklamou „blysli“ najmä vtedajšie Slovenské elektrárne.

Neposlušnú tlač sa vláda pokúsila už rok predtým potrestať zvýšenou daňou z pridanej hodnoty – z dovtedajších 6 na 23 percent. Väčšina celoštátnych denníkov vtedy vyšla na protest s vybielenou titulnou stranou, protestovali aj medzinárodné novinárske organizácie. Vedenie súkromného Rádia Twist sa zase malo spamätať a prestať s opozičným vysielaním po vypnutí prívodu elektrickej energie pre vysielač Sitno.

Keď vláda neuspela s „tvrdými“ opatreniami proti nepohodlným médiám, začala im obmedzovať prítok aktuálnych informácií na minimálnu mieru. Plný prídel mali dostávať len vláde naklonené médiá. Začiatkom decembra 1997 zrušil Mečiar tlačové konferencie po zasadnutiach vlády. „Vzhľadom na nízku kultúrnu úroveň niektorých novinárov,“ zdôvodnil svoje rozhodnutie premiér. „Je to neúcta voči občanom a útok na právo slobodného šírenia informácií,“ reagoval Ján Füle, vtedajší predseda Slovenského syndikátu novinárov.

O rok neskôr Americký výbor na ochranu novinárov zaradil Mečiara medzi desiatku najväčších nepriateľov slobody tlače na celom svete.

Prečítajte si aj:
Gašparovič už vládne médiá nechce
Odborníci: Ovládnuť médiá? Šokujúce
Vládu znepokojujú neetické médiá
Smer: Redaktori sa prejavili ako hyeny

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
19,99
Flower box vintage srdce "M" červené ruže

Flower box vintage srdce "M" červené ruže

43,99
Elite červené ruže a biele ľalie

Elite červené ruže a biele ľalie

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk