PPI v analýze návrhu tlačového zákona kritizoval napríklad zavedenie práva na odpoveď. Noviny, časopisy a tlačové agentúry by podľa súčasného znenia predlohy museli zverejňovať nielen opravy chybných údajov, ale aj reakcie ľudí dotknutých ich článkami bez ohľadu na to, či v nich boli nepravdivé informácie. „Rozsah práva na odpoveď môže úplne reálne znamenať koniec politických komentárov na Slovensku, pretože tie vždy atakovali práve subjektívne pocity politikov,“ upozornil inštitút.
PPI vládnemu materiálu vyčítal tiež rozširovanie rozsahu cenzúry, keďže zakazuje uverejňovať napríklad informácie, ktoré by mohli propagovať vojnu, užívanie drog a rasovú nenávisť. Inštitút poukázal na obdobný zákon v Česku, kde podobné obmedzenia ani finančné sankcie pre vydavateľov za obsah uverejnených informácií nie sú. „A nikto sa neodváži tvrdiť, že česká tlač propaguje vojnu, násilie alebo nenávisť,“ doplnil PPI.
Návrh tlačového zákona, o ktorom by v prvom čítaní mal rokovať parlament na aktuálnej schôdzi, sa nepáči okrem opozície a novinárskych združení ani Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a ďalším medzinárodným inštitúciám. OBSE začiatkom týždňa vyhlásila, že tlačový zákon v navrhnutej podobe výrazne obmedzí slobodu tlače. Nepáčila sa jej napríklad tiež veľmi široká definícia práva na odpoveď. Koalícia doteraz kritiku predlohy odmietala. Podľa dnešného vydania denníka Sme však je kabinet údajne pripravený upraviť návrh zákona tak, aby s ním súhlasili aj medzinárodné organizácie.
Ústupky pripustil aj minister kultúry Marek Maďarič. „Názory opozičných poslancov a pozmeňujúce návrhy budú so všetkou vážnosťou vypočuté,“ povedal. Nevedel však povedať či a koľko z nich koalícia prijme.
Ficova vláda, ktorá prevzala moc po voľbách v roku 2006, má s médiami napätý vzťah. Premiér po nástupe do funkcie viackrát obvinil médiá z neobjektívnosti. Od nového tlačového zákona, ktorý má nahradiť zhruba 40 rokov platnú normu, koalícia očakávala zvýšenie profesionality novinárov a pravdivosti článkov.