Geológ: Na zlatú horúčku doplatia obyvatelia

20.02.2008 11:55
Opálová baňa
Ilustračné foto Autor: ,

Slovensko ešte raz oľutuje, že tak ľahtikársky vpustilo zahraničných dravcov do svojich surovinových revírov. Tvrdí to Jozef Vozár z Geologického ústavu SAV. Čítajte rozhovor...

Slovensko ešte raz oľutuje, že tak ľahtikársky vpustilo zahraničných dravcov do svojich surovinových revírov. Tvrdí to Jozef Vozár z Geologického ústavu SAV.

Čo spôsobilo taký veľký záujem zahraničných prospektorov o prieskum zlatonosných rúd na Slovensku?
Vyvolalo ho viacero faktorov, ale určite aj možnosť ľahko sa dostať k prieskumnému územiu. Na ministerstve životného prostredia dostane súhlas každý záujemca. Môže si prenajať aj sto štvorcových kilometrov. Čo kilometer, to tritisíc korún za rok. Čo to je za peniaz pre veľké kanadské alebo austrálske spoločnosti – nejakých 300-tisíc korún? Ani tri milióny pre nich nič neznamenajú. A nájom si môžu predlžovať, stačí ak za tri roky vykonajú na ,,svojom" území nejaké prieskumné dielo, stačí aj plytký vrt, a podajú o tom správu.

Načo im to je, ak tam poriadne nevŕtajú?
Mnohí sem prichádzajú zo špekulatívnych dôvodov. Prenajaté pozemky vykazujú na medzinárodnej burze ako svoje, kredit ich firiem tým stúpa. Ďalším to umožňuje robiť doma rôzne daňové triky. Tvrdia, že na Slovensku vo veľkom investujú, čo sa z Kanady ťažko kontroluje, a zakrývajú tým reálne výdavky. Ak majú doma zisky, z ktorých treba doma odvádzať dane, lepšie je im uviesť, že investujú na Slovensku, čo sa ťažšie kontroluje. Zároveň týmito fiktívnymi alebo zveličenými investíciami zakryjú iné reálne výdavky a dosiahnu nižšie dane.

Ďalší tu však investujú do geologického prieskumu naozaj nemalé finančné prostriedky.
Súhlasím, ale menej, ako by ich stál prenájom územia a jeho prieskum v susednom Poľsku, kde sa vyskytujú zrudnenia s oveľa vyšším obsahom zlata ako u nás. Tam je však prísnejšia kontrola prieskumných diel a zahraničný investor dostáva súhlas len vtedy, ak sa do nich púšťa vedno s poľskou spoločnosťou. V Česku je zase prísnejší zákon na ochranu životného prostredia. Aj preto si mnohí radšej vyberajú Slovensko.

Mnohé z tých firiem však zamestnávajú slovenských geológov a niektoré dokonca patria zahraničným Slovákom. Ako to vnímate?
V jednotlivých prípadoch ide dokonca o našich bývalých kolegov. Samozrejme, tí dokážu čítať staré archívne správy a vedia, kde čo treba hľadať. Veď väčšina z dnes prenajatých lokalít už podstúpila geologický prieskum v nedávnej minulosti, aj keď nie vždy dôkladný. Ale myslíte si, že pred štyridsiatimi alebo päťdesiatimi rokmi bolo možné zanedbať prieskum zásob uránu na Slovensku, keď sa oň zaujímali najvyššie politické miesta nielen v Prahe, ale až v Moskve? Geológom vtedy za podobné nedbajstvo hrozilo väzenie.

Súhlasíte so ,,zelenými" v názore, že štát a verejnosť by mali spozornieť nad aktivitami zahraničných firiem už v štádiu prieskumu?
Úplne. Niekto možno mávne rukou, veď ešte tu neťažia a ktovie, či niekedy vôbec budú. Ale prečo ich nezastaviť už na začiatku v takých jasných prípadoch, ako je Kremnica alebo Jahodná pri Košiciach? Nový zákon o geologických prácach sa dostal do rozporu so zákonmi o životnom prostredí a pôde. Ministerstvo necháva vlastníka pozemku napospas realizátorovi geologického prieskumu. To treba zmeniť. Ináč na súčasnú zlatú horúčku doplatia aj nevinní ľudia.
RNDr. Jozef Vozár, DrSc. (67) – popredný slovenský geológ, pracovník Geologického ústavu SAV, donedávna jeho riaditeľ. V minulosti pôsobil aj v Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk