Túry v Tatrách budú za peniaze

Za túru či prechádzku v Tatranskom národnom parku sa bude platiť zrejme už od budúceho roka. Odhady hovoria, že by mohlo ísť o 40 až 50 korún za jednu vychádzku, ministerstvo životného prostredia však zatiaľ ešte len diskutuje o vyhláške na výšku poplatkov. Peniaze z poplatkov za túry by mali uspokojiť časť majiteľov pozemkov v chránených územiach, ktorí ich nemôžu využívať. Inak by im za toto obmedzenie musel platiť štát.

27.02.2008 06:03
Vysoké Tatry Foto:
Vysoké Tatry.
debata

Návrh je súčasťou zámeru ministra životného prostredia Jaroslava Izáka (SNS) nanovo rozdeliť územie Vysokých Tatier do zón podľa stupňa ochrany. „Je to len jedno z piatich možných riešení, ako pohnúť problémom, na ktorom stojí schválenie zón v Tatrách. Kým sa nevyriešia ujmy súkromných vlastníkov, zonácia sa neprijme. To brzdí rozvoj osád aj podnikateľov,“ spresnil Stanislav Klaučo, šéf sekcie ochrany prírody na ministerstve životného prostredia. Podľa neho na vykúpenie či prenajatie všetkých chránených území nie je a v najbližších rokoch ani nebude dosť peňazí.

„Mohlo by to byť podobné, ako to je v súčasnosti v Slovenskom raji. Tam turisti už platia. Treba však upraviť zákony, aby sa dali také peniaze vyberať a tiež ich patrične nasmerovať,“ spresnil Klaučo.

Rezort verí, že časť súkromných majiteľov sa uspokojí z peňazí z poplatkov a štát by nemusí hľadať toľko prostriedkov v rozpočte na odškodnenie neštátnych majiteľov lesov. Práve chýbajúce peniaze pre súkromných vlastníkov sú poslednou prekážkou schválenia zonácie. S prípravou príslušnej novely zákona o ochrane prírody finišujú na ministerstve životného prostredia. Na pripomienkovanie má ísť v najbližších dňoch. Okrem iného bude riešiť, aby poplatky od turistov nešli len do štátnej kasy, ale aj do rúk súkromných majiteľov pôdy.

Na území Tatranského národného parku asi polovica pôdy patrí súkromným vlastníkom. Štát už niekoľko rokov rieši, ako trvale odškodňovať majiteľov lesov a lúk v najvyššom – štvrtom a piatom – stupni ochrany. ,,Riešenie nie je jednoduché, žiada si balíky peňazí, ktoré treba nájsť. Snažíme sa nájsť čo najviac možností, aby sme nestáli pred problémom, ako každý rok zohnať stámilióny korún na odplaty," doplnil Klaučo.

Rezort životného prostredia chce cez novelu zákona navrhnúť, že pôdu súkromníkov môže štát vykúpiť, prenajať, alebo vlastníkovi pôdu zameniť za iný pozemok v nechránenom území. To všetko sú však drahé riešenia. Štvrtou možnosťou je zaplatiť náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania, čo je v podstate doterajšie riešenie.

„V rozpočte máme na to ročne 60 až 100 miliónov korún. Podľa predbežných prepočtov však na to treba ročne až do 500 miliónov korún,“ doplnil Klaučo. Už celé roky sa súkromníci a štátni úradníci dohadujú o vzorci, ktorý by určil sumu na hektár pozemku pre vlastníka podľa pozemku. „Posledný, piaty spôsob, je zmluvná ochrana, čo je práve možnosť menších nárokov na štátnu kasu,“ zdôraznil Klaučo. Vlastník by strážil nedotknutosť pozemku a za to by dostával poplatky od štátu alebo podiel na výnosoch z cestovného ruchu – teda z turistov.

Zonáciu národného parku nakreslili pred rokom. Dosiaľ ju neschválili práve pre nedoriešené odplaty súkromným vlastníkom. Neschválená zonácia drží v neistote samosprávy aj podnikateľov. Mesto Vysoké Tatry už ôsmy rok odsúva schválenie územného plánu, ktorý by presne rozdelil vnútorné územie tatranských osád a obcí dotknutých národným parkom a vymedzil plochy na budovanie a športovanie.

Podnikatelia zasa potrebujú zonáciu aj územný plán, aby vedeli, kde môžu rozširovať zjazdovky a vleky. Na území Vysokých Tatier sú dnes tri lyžiarske strediská. Dve z toho vlastní finančná skupina J&T a areál na Štrbskom plese patrí 1. tatranskej Borisa Kollára.

debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy