„Nemusela to byť len záležitosť, ktorá doteraz vo verejnosti kulminuje, teda záležitosť sporu medzi prezidentom a premiérom. Mohlo tu ísť aj o iné zložitejšie veci vzhľadom práve na neobjasnený fakt, prečo sa v tejto súvislosti začal spomínať aj kontakt o výsledku tohto únosu medzi Ivanom Lexom a Karolom M. tak, ako bol vyšetrovateľmi zistený,“ komentoval možné motívy zavlečenia Pittner.
Tvrdí, že vyšetrovanie v čase, keď bol ministrom, jasne preukázalo, že za zavlečením stála SIS. Vyšetrovatelia podľa neho dotiahli kauzu najďalej ako mohli, teda po vznesenie obžaloby. Na základe rozhodnutia Ústavného súdu o platnosti Mečiarových amnestií, od udelenia ktorých uplynie v pondelok 3. marca desať rokov, však nakoniec k súdu neprišlo a nie je definitívne vysvetlená ani otázka motívu. „Odpoveď na otázku, čo bolo motívom konania niektorých príslušníkov SIS, by dal len súd,“ povedal Pittner.
Lexa: K únosu nedošlo, mal sa len vytvoriť obraz martýra
„Ja hovorím, že k únosu nedošlo, celé to bolo nahraté Michalom Kováčom ml. za hrubej asistencie jeho otca. Malo to slúžiť na to, aby sa z darebáka, ktorý ukradol milióny, urobil martýr. Dôkazná podstata voči mne i mojim spolupracovníkom je nulitná. Jednoznačne v tejto súvislosti popieram autenticitu údajných telefonátov, ktoré odvysielalo Rádio Twist. Nahrávky sú skladané,“ reagoval v roku 1999 v rozhovore pre týždenník Slovo bývalý šéf SIS Ivan Lexa. „Je to absolútna volovina. Nereferoval som mu nikdy nič, však bol riaditeľ banky,“ reagoval na otázku Slova, či v telefonickom rozhovore referoval Karolovi M. o výsledku zavlečenia.
Podľa Pittnera kauza vzbudila medzinárodný záujem kvôli tomu, že sa týkala syna prezidenta. „Jednoducho taká vec ako je únos prezidentovho syna nie je bežná udalosť a dokonca sa to nestáva ani v darebáckych štátoch,“ uviedol s dodatkom, že kauza podvodu v Technopole a samotné zavlečenie podľa neho spolu priamo nesúvisia. „Išlo len o to, že pri zavlečení sa tento fakt chcel využiť na to, aby orgány činné v trestnom konaní cudzieho štátu mali dôvoď konať voči tomuto unesenému. Ale skutočným motívom únosu bolo zrejme niečo iné,“ povedal Pittner.
Pittner: Kauza sa musí doriešiť, hoci aj po desiatich rokoch
Aj po desiatich rokoch od Mečiarových amnestií podľa neho stále existujú dôvody doriešiť kauzu zavlečenia. „Vznik Slovenskej republiky stojí za to, aby sa jej začiatky a teda aj takýto trestný čin, ktorý je, žiaľbohu, tmavou škvrnou začiatku Slovenska, aby bola táto škvrna vysvetlená, odstránená a objasnená,“ uzavrel Pittner.
V novembri 1994 vydal Interpol medzinárodný zatykač na Michala Kováča ml. v súvislosti s tzv. kauzou Technopol, v ktorej išlo o podvod presahujúci dva milióny dolárov. Koncom augusta 1995 neznámi páchatelia na dvoch autách so slovenskými štátnymi poznávacími značkami násilne a protiprávne zavliekli Kováča ml. do cudziny. Ôsmi muži zastavili jeho auto neďaleko Svätého Jura pri Bratislave, kde býval a ohrozovali ho pištoľou. Potom mu nasadili masku, dali mu elektrické šoky a násilím doňho vliali fľašu whisky.
Syn slovenského prezidenta sa vo svojom aute, ktoré pôvodne ostalo vo Svätom Jure, prebral pred policajnou stanicou v rakúskom Hainburgu. Na základe telefonátu zo Slovenska ho tam našla rakúska polícia a previezla do nemocnice. Následne ho zadržali v súvislosti s medzinárodným zatykačom Interpolu, ktorý na neho vydali v Nemecku. V októbri 1995 prepustili Kováča ml. na kauciu vo výške jedného milióna šilingov (vtedy takmer tri milióny korún) z vydávacej väzby.
Vtedajší premiér Vladimír Mečiar vyhlásil 3. marca 1998 v zastúpení prezidenta SR rozhodnutie o amnestii vzťahujúce sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Kováča ml. do cudziny. Mečiar nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z týchto trestných činov.