Túto časť návrhu zákona chce koalícia zahrnúť do novely trestného zákona, ktorá má zaviesť chýbajúcu trestnú zodpovednosť právnických osôb.
Ako ďalej povedal predseda mediálneho výboru Pavol Minárik (nezávislý), opozícia sa opäť nevyjadrila k pozmeňujúcim návrhom, ktoré predložil poslanec za Smer-SD Ján Podmanický a výbor ich prerokoval ešte minulý utorok. Ich text sa totiž vôbec nezmenil a vzhľadom na prevahu poslancov koaličného Smeru, SNS a ĽS-HZDS to považovala za zbytočné. Pozmeňovacie návrhy riešia len jednu z troch požiadaviek, ktorými opozícia podmienila schválenie tlačového zákona a bez ktorých nie je ochotná hlasovať za Lisabonskú zmluvu. „Vláda svojim postojom k médiám, slobode slova a tlače ohrozila ratifikáciu Lisabonskej zmluvy,“ konštatoval člen výboru Tomáš Galbavý (SDKÚ-DS).
Zástupcovia opozície prednesú svoje predstavy a pripomienky až počas rokovania o návrhu tlačového zákona v pléne NR SR. Bez zmien v práve na odpoveď a opravu a bez zmeny povinnosti na ochranu zdroja na právo nemá návrh opozíciou požadovanú podobu, doplnil Minárik. Predkladateľ pozmeňujúcich návrhov koalície, člen výboru Ján Podmanický takýto postup opozície kritizuje. Ako povedal, koalícia nechce ďalšie zásahy do tlačového zákona. Narušilo by to zámer autora návrhu zákona – ministerstva kultúry a v takom prípade by bol lepší aj súčasný zákon z roku 1966. „Opozícii ide o politiku a nie o vecné argumenty,“ odkázal Podmanický opozícii po rokovaní výboru.
Výbor NR SR pre médiá a kultúru začal svoje krátke rokovanie s jedinou témou – návrhom tlačového zákona o dve hodiny skôr ako avizovala Kancelária NR SR. Na rokovaní sa pre dopravné problémy nestihol zúčastniť Gyula Bárdos (SMK).
Tlačový zákon považujú za neprijateľný opozičné strany, vydavatelia, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a ďalšie medzinárodné inštitúcie, pretože ohrozuje slobodu slova. Minulý týždeň minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) potvrdil, že žiadne iné zmeny už koalícia neurobí – zákon je pre slovenského občana, nie medzinárodné inštitúcie. Opozícia nepovažuje zmeny za postačujúce a nemieni ustupovať zo svojich požiadaviek. V parlamente tak naďalej zostáva nepriechodná Lisabonská zmluva, na ktorej schválenie treba 90 hlasov, koalícia má 85.
Koalícia urobila jednu požadovanú zmenu – vypustila zo zákona časť paragrafu 6, ktorý definoval témy, zakázané pod hrozbou pokuty. Chce ich presunúť do trestného zákona. Z práva na opravu (par.7), práva na odpoveď (par. 8) a práva na dodatočné oznámenie (par.9) mierne upravila právo na odpoveď. Nemení ale dôvody, ktoré oprávňujú využiť ho. Do paragrafu 8 dopĺňa, že odpoveď sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa „poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí“ skutkové tvrdenie, „ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť“.
Pôvodne vládny návrh vymedzoval odpoveď tým, že musí obsahovať „popis tohto skutkového tvrdenia s uvedením, v čom sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby“. Redakcia bude povinná zverejniť takúto reakciu aj na pravdivé tvrdenie v rozsahu, „primeranom“ napadnutému článku. Zákon neurčuje, čo je „primeraný rozsah“. Pozmeňujúci návrh koalície vypustil vetu, ktorá hovorila, že „odpoveď je primeraná, ak nepresahuje rozsah tohto textu“, teda napadnutého článku.