Biele titulné stránky novín boli protestom proti návrhu tlačového zákona, ktorý je podľa Dzurindu v podobe v akej stále pretrváva evidentne zákonom nedemokratickým, obmedzujúcim slobodu slova a základné ľudské práva. Ak bude zákon schválený v terajšej podobe, noviny sa zmenia na nástroj štátnej propagandy a štátnej inzercie, poznamenal ďalej Dzurinda. Noviny budú podľa neho nečitateľné, bude to zmes právd a poloprávd. Cieľom návrhu tlačového zákona je otupiť kritiku, pretože sa vláda bojí slobodnej tlače, keď novinár má na vec slobodný názor, dodal.
Opozícia sa dohodla, že v pléne predloží pozmeňujúce návrhy, ktorých prijatie je podmienkou pre podporu zákona ako aj Lisabonskej zmluvy. Netrváme na týchto zmenách pre naše politické záujmy, ale z dôvodu prístupu občanov k pravdivým a objektívnym informáciám, uviedla podpredsedníčka SDKÚ-DS Iveta Radičová s tým, že „noviny tu nie sú pre politikov, ale pre občanov“. Opozícia je podľa nej pripravená rokovať s koaličnými klubmi i s jednotlivými poslancami. „Sme presvedčení, že záujem občana je aj pre nich prvoradý a preto podporia tieto pozmeňujúce návrhy,“ dodala.
Najväčšia výhrada je pri paragrafe týkajúcom sa práva na odpoveď. To by malo byť len v prípade, ak pôjde o nepravdivú informáciu. „Na pravdivú informáciu právo na odpoveď nebude,“ dodala podpredsedníčka SDKÚ-DS. Radičová ďalej uviedla, že opozičný návrh ďalej mení povinnosť ochrany zdroja na právo, ruší sa možnosť automatických sankcií či právomoc rezortu kultúry posudzovať do akej miery sú alebo nie sú informácie objektívne.
Predseda SDKÚ-DS zdôraznil, že ak vládna väčšina neprijme tri elementárne návrhy opozície, ohrozí prijatie Lisabonskej zmluvy. Dzurinda preto vyzval premiéra Roberta Fica a jeho stranu Smer-SD, aby upravili tlačový zákon tak, že bude v súlade s duchom Lisabonskej zmluvy.
Koaliční poslanci pripustili, že sa návrh zmení
Poslanci menších vládnych strán SNS a HZDS pripustili, že koalícia v parlamente ešte upraví sporný text návrhu nového tlačového zákona, proti ktorému protestovali denníky na titulných stranách. Vydavateľom prekáža najmä právo na odpoveď, ktoré by určilo povinnosť zverejňovať reakcie napríklad politikov aj na pravdivú kritiku novín. Proti návrhu sa postavili aj niektoré medzinárodné organizácie či opozícia.
Kým podľa predsedu poslaneckého klubu SNS Rafaela Rafaja pôjde len o kozmetické úpravy, podľa poslanca HZDS Jána Kovarčíka budú so zmenami spokojní aj vydavatelia. Toto stanovisko však zatiaľ nepotvrdili zástupcovia najsilnejšieho vládneho klubu strany Smer-SD premiéra Roberta Fica, ktorý ústupky v práve na odpoveď doteraz odmietal.
„Koalícia sa dohodla na určitom znení zákona a ja predpokladám, že tie zmeny, ktoré budú navrhnuté, budú tak vycibrené, že budú spokojní aj novinári aj verejnosť,“ povedal Kovarčík. Podľa neho síce zmeny nevyplynú z protestu, budú však reagovať aj na námietky zo zahraničia.
Rafaj však tvrdil, že pôjde len o mierne úpravy. „Také, ktoré sú možno racionálne, ktoré nebudú narúšať statiku toho zákona,“ uviedol. „Vydavatelia sú neochotní uverejňovať opravy, priemerná vynútiteľnosť práva na opravu je päť až osem rokov,“ podotkol. Naopak vydavatelia tvrdia, že v mnohých ohľadoch je modernejší návrh doteraz platného zákona.
Slovenské celoštátne denníky s výnimkou Športu zverejnili namiesto spravodajstva celostránkový protest proti kontroverzným ustanoveniam predlohy, ktorú by mal parlament schváliť na prebiehajúcej schôdzi.
Podľa jedného z predavačov v stánku ľudí titulné strany novín prekvapili. „Boli udivení, mysleli si, že je to nejaká nová reklama. Ale potom to pochopili, že to je odozva na tlačový zákon,“ povedal.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a opozícia žiadali okrem iného zlúčiť navrhnuté právo na opravu a právo na odpoveď tak, aby mali dotknuté osoby možnosť reagovať na nepravdivé skutočnosti, ktoré o nich uverejnili médiá. Opozícia tiež požadovala, aby novinári nemali povinnosť chrániť svoj zdroj, keď ich o to požiada, ale iba právo.
Koalícia síce čiastočne ustúpila kritikom, keď v parlamentnom mediálnom výbore predlohu mierne upravila, podľa opozície však tieto zmeny nie sú dostatočné. Nimi opozičné strany navyše podmieňujú podporu lisabonskej zmluvy o reformách v EÚ. Vládna koalícia nemá v parlamente potrebnú ústavnú väčšinu, aby zmluvu sama presadila.
Podmanický: Vydavateľom ide o zisk, nie o objektívny obsah
Protest vydavateľov tlače poslanca Národnej rady SR Jána Podmanického (Smer) neznepokojil, pretože im podľa neho ide o čo najväčší zisk a nie objektívny obsah. „Dvakrát opakovaný vtip prestáva byť vtipom. Situácia v roku 2008 sa nedá porovnávať so situáciou z 90-tych rokov,“ uviedol Podmanický. Podľa neho nikto z vydavateľov nepreukázal, ako bude po prijatí tlačového zákona sloboda tlače ohrozená.
HZDS podľa podpredsedu strany Milana Urbániho nebude svojimi návrhmi meniť tlačový zákon. „Musí byť na to politická dohoda v koalícii. Bez dohody nespravíme nič,“ uviedol Urbáni. HZDS však verí, že v zákone príde ešte k zmenám, s ktorými budú spokojné obe strany.
Reakcia denníkov ministerstvo neprekvapila
Ministerstvo kultúry nie je prekvapené, že sa denníky rozhodli vyjsť s vybielenými titulnými stranami, pretože v spore o niektoré ustanovenia návrhu tlačového zákona sú denníky a vydavatelia zainteresovanými stranami. Spôsob reakcie len ukazuje, ako si vydavatelia predstavujú naplnenie obsahu novín čisto jednostranným spôsobom, keď prezentujú čitateľom iba svoju pravdu, píše sa v stanovisku, ktoré poskytol hovorca MK SR Jozef Bednár.
„K zverejneným údajným siedmim hriechom tlačového zákona si dovolíme uviesť, že právo na odpoveď považujeme za posilnenie demokracie a práv občanov. Vydavateľ sa bude môcť slobodne rozhodnúť, že odpoveď neuverejní, ak je presvedčený, že ním uverejnené skutkové tvrdenie (na hodnotiace úsudky a komentáre sa nemôže žiadať odpoveď) nezasiahlo do osobnostných práv osoby alebo by uverejnením odpovede porušil zákon,“ konštatuje MK SR. Podľa neho sankciu môže vydavateľovi udeliť iba súd a vláda a parlament nemajú na odpoveď nárok.