V ŠtB sa vraj kradlo a znásilňovalo

Komunistická Štátna bezpečnosť bola bezuzdná, nikým nekontrolovaná organizácia, v ktorej sa kradlo a znásilňovalo. Vyhlásil to bývalý politik a disident Ján Budaj. Ten zverejnil výpovede príslušníkov ŠtB z roku 1986, ktorí vypovedali pri federálnej kontrole na odbore boja s vnútorným nepriateľom ŠtB v Bratislave.

27.03.2008 15:13
Ján Budaj tvrdí, že protokoly ŠtB nie sú... Foto:
debata

Ich výpoveďami disponuje aj Ústav pamäti národa. ŠtB bola vrcholnou organizáciou komunistického režimu. „Bola beštiálnou. Vyskytli sa tam ľudia, ktorí boli schopní vraždiť a zrejme aj vraždili. Preto je potrebné, aby ÚPN sprístupnil pravú tvár ŠtB, aby prestal ŠtB vykresľovať ako korektnú, vždy dokonalú a predpisy plniacu inštitúciu,“ vyhlásil Budaj.

Príslušníci ŠtB vypovedali, že klamali pri zapisovaní agentov a tajných spolupracovníkov. Išlo o fingované verbovky, keď zapísaný agent alebo spolupracovník o spolupráci nič nevedel. „To je kľúčová vec, ktorú Ústav pamäti národa vytrvalo odmieta. Tvrdí, že nič také sa nedialo,“ vyhlásil Budaj. Pričom opakovane zdôraznil, že ide o výpoveď dôstojníka ŠtB. Na takýchto tajných spolupracovníkov sa vykazovali správy, výdavky i odmeny.

Eštebák musel vykazovať päť až šesť agentov ročne

Podľa Budaja výpovede príslušníkov ŠtB dokazujú, že tajní spolupracovníci ani vždy nevedeli a nesúhlasili so spoluprácou. „ÚPN aj dnes tvrdí o všetkých evidovaných občanoch, že všetci vedome a dobrovoľne spolupracovali,“ zdôraznil Budaj. Pripomenul rozkaz ministra vnútra ešte spred roku 1989, podľa ktorého agentom nebol ten, kto bol evidovaný. „Bývalí eštebáci nepovažovali zoznamy za validné. Nazývali sa evidenčnými pomôckami a slúžili len na nazretie do zväzku. Až vo zväzku sa mohol eštebák dozvedieť, či ide o skutočného spolupracovníka, alebo ich niekto podvádza, alebo či zväzok nebol založený fiktívne,“ objasnil Budaj. Jeden eštebák, ak chcel mať pokoj od nadriadených, musel vykazovať päť až šesť agentov ročne. „ÚPN však nezverejňuje zväzky, ale evidenčné pomôcky. Tým trvá na tom, že sa v nich odráža pravda o evidovaných občanoch,“ zdôraznil. 

Príslušníci ŠtB, operatívni pracovníci, vyúčtovávali na príkaz svojho nadriadeného značné finančné čiastky ako výdaje do prípadov, pričom časť peňazí v hotovosti mu museli odovzdať. Takto za mesiac príslušníci ŠtB dostali viac peňazí ako boli ich platy.

Dnes ÚPN podľa Budaja tvrdí, že prípady, keď preberali spolupracovníci peniaze za udávanie, sú jasné. „Čo potom si ale myslieť o tom, keď títo ľudia tu prezrádzajú celý systém, ako peniaze vykazované na agentov míňali na vlastné potreby so súdružkami z vnútorného, ktoré si vodili na eštebácke vily?“ opýtal sa Budaj.

Zároveň upozornil, že sa tvrdilo o tých, ktorí chodili do konšpiračného bytu, že musel byť spolupracovník. „Teraz sa ukazuje, že záznamy o konšpiračných bytoch sa zachovali len preto, že sa na tie mená vykazovalo pohostenie. Je otázne, či to pohostenie nesmerovalo do šampanského pre súdružky,“ dodal.

ŠtB vraj pracovala pod vplyvom alkoholu

Výpovede tiež dokazujú, že v ŠtB sa pilo. Pod vplyvom alkoholu boli riadené i viaceré akcie. Opití eštebáci zmlátili a spôsobili ťažké zranenia jednému mužovi v bratislavskej vinárni Mýtnik. Predstavitelia ŠtB viedli v stave opitosti aj schôdze, na ktorých nevedeli prečítať referáty a dokonca aj zaspali.

Viacerí náčelníci využívali podľa výpovedí svoje postavenie, aby „viac či menej dobrovoľne prinútili k intímnemu styku mladšie pracovníčky správy ŠtB“. Vo výpovediach sú uvádzané i konkrétne mená.

Po vyšetrovaní federálneho ministerstva vnútra niektorí eštebáci boli dočasne zbavení funkcií a hodností. Po niekoľkých mesiacoch si hodnosti sami opäť navrhli zvýšiť. Niektorým eštebákom minister vnútra nariadil vrátiť spreneverené peniaze.

Podľa hovorcu ÚPN Michala Dzurjanina aj tento prípad poukazuje na to, že používanie prostriedkov podliehalo kontrole.

debata chyba