HZDS chce, aby prípad ústavného sudcu Juraja Horvátha riešil Ústavný súd a zháňa podpisy 30 poslancov. Pod podanie sa prisľúbili podpísať poslanci vládnych strán. Tí hlasovali aj za uznesenie, podľa ktorého Horváth nemôže zostať na Ústavnom súde, lebo bol v minulosti odsúdený.
Mečiarovo uznesenie však nemá nijakú právnu silu, sudcu môže z funkcie odvolať len prezident alebo sa funkcie vzdá sám sudca. Ak by aj HZDS získalo podpisy, podanie by podľa viacerých právnikov súd musel zamietnuť ako neoprávnené.
„Pre bežných ľudí to môže byť zaujímavé, ako pán Mečiar bojuje za čistotu sudcov Ústavného súdu. Pre odborníkov je to však na smiech. Parlament pri zániku funkcie ústavného sudcu nemá žiadne právomoci. To by potom mohol zmeniť uznesením aj to, že pondelok bude utorok,“ hovorí zástupca riaditeľa Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied Jozef Vozár.
Súhlasí s ním aj ďalší ústavný právnik Radoslav Procházka. Podľa neho poslanci nemajú žiadne oprávnenie dožadovať sa výkladu ústavy v tomto spore. „Ani parlament, ani skupina poslancov vo vzťahu k zániku funkcie sudcu Ústavného súdu podľa ústavy nedisponuje akoukoľvek právomocou,“ povedal Procházka. Podľa ústavy má totiž také oprávnenie len prezident. HZDS sa aj napriek upozorneniu právnikov obráti na Ústavný súd. "
Procházka poukázal na spor Mečiarovej vlády s prezidentom Michalom Kováčom v roku 1997 v súvislosti s vyhlásením referenda, v ktorom bola aj otázka o priamej voľbe prezidenta. Prezident vyhlásil referendum so štyrmi otázkami, tri sa týkali vstupu SR do NATO, štvrtá priamej voľby prezidenta. Mečiarova vláda odmietla svojím uznesením štvrtú otázku a žiadala Ústavný súd, aby rozhodol. Ten však odmietol v tejto veci konať. Sudcovia to zdôvodnili tým, že uznesenie vlády nie je právny predpis, ale len interný pokyn, ktorým nemožno rozširovať právomoci vlády nad rámec kompetencií daných ústavou. Mečiarov minister vnútra Gustáv Krajči nakoniec referendum zmaril, tým že vytlačil lístky bez štvrtej otázky.
Podľa informácií Pravdy je za celým sporom okolo sudcu Horvátha, ktorého odsúdenie vynieslo na verejnosť päť rokov po jeho nástupe na Ústavný súd ministerstvo spravodlivosti, snaha koalície získať jeho odvolaním na Ústavnom súde v 13-člennom sudcovskom pléne väčšinu.
Sudcu na odstúpenie vyzval najnovšie aj premiér Robert Fico. Horváth to naďalej odmieta. „V žiadnom prípade neodstúpim,“ povedal pre ČTK Horváth. Už začiatkom roku vyhlásil, že prípadné rozhodnutie na odstúpenie z funkcie urobí až v čase, keď už nebude cítiť politický tlak na svoju osobu.