„Stanovili sme tri podmienky, ktoré splnené neboli. Lisabonskú zmluvu preto nepodporíme,“ povedal Dzurinda, ktorý neverí, že SMK po prijatí „tohto hanebného zákona“ bude hlasovať o európskej zmluve. „Viete si predstaviť, po tom, ako sa vládna koalícia postavila proti návrhom (Agnes Bíro), že SMK takto kapituluje?“ dodal expremiér.
Csáky však nepotvrdil Dzurindove presvedčenie o spoločnom postupe opozície pri hlasovaní o Lisabonskej zmluve. O tom, ako sa k zmluve jeho strana postaví, rozhodne podľa neho poslanecký klub SMK a spoločné stretnutie s opozičnými stranami. Na margo tlačového zákona uviedol, že SMK bude túto tému živiť ďalej a v dohľadnom čase pripraví novelu zákona, ktorú predloží do Národnej rady.
Poslanec za SMK Miklós Duray však ešte pred hlasovaním pre Pravda.sk uviedol, že v prípade prijatia vládneho návrhu tlačového zákona jeho strana bude hlasovanie o „Lisabone“ ignorovať. „Ak sa návrh (tlačového zákona) vôbec nezmení, nie je reálna šanca, aby z opozície niekto podporil prijatie Lisabonskej zmluvy,“ tvrdil.
Čo bude ďalej
opozícia, prípadne len SMK, bude hlasovať za Lisabonskú zmluvu, vláda a parlament pokračujú
Lisabonská zmluva neprejde, premiér Robert Fico podá demisiu, prezident ju prijme a poverí víťaza posledných volieb stranu Smer zostavením vlády
ak Lisabonská zmluva neprejde, môže Fico tlačiť aj na predčasné voľby, v parlamente však nemá potrebných 90 hlasov na schválenie. Inak by k nim došlo len vtedy, ak by sa Národná rada nedokázala tri mesiace zísť
Lisabonská zmluva neprejde, premiér nepodá demisiu ani návrh na predčasné voľby a dá vyhlásiť referendum o jej schválení
Opozícia s pozmeňovacími návrhmi neuspela
Opozícia sa snažila obmedziť právo na odpoveď, uplatňovať sa nemalo na pravdivé informácie. Ďalej požadovala, aby odpovedať nemohli verejní funkcionári, teda aj politici, orgány verejnej moci a trestne stíhaní. Povinnosť ochraňovať zdroj informácií chceli zmeniť na právo. Vládna predloha prikazuje zdroj informácie tajiť. Vydavateľ nemal zodpovedať za obsah odpovede a dodatočného oznámenia, rovnako nemal byť zodpovedný za citácie tretích osôb, napríklad politikov z tlačových besied. Opozícia vo viacerých prípadoch svoje návrhy odôvodňovala pripomienkami Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorá kritizovala návrh s tým, že zasahuje do slobody prejavu.
Koalícia vypustila zo zákona časť paragrafu 6, ktorý definoval témy, zakázané pod hrozbou pokuty. Chce ich presunúť do Trestného zákona. Do paragrafu 8 doplnila, že odpoveď sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa „poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí“ skutkové tvrdenie, ktoré sa „dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť.“ Pôvodne vládny návrh vymedzoval odpoveď tým, že musí obsahovať „popis tohto skutkového tvrdenia s uvedením, v čom sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby“. Redakcia bude povinná zverejniť takúto reakciu aj na pravdivé tvrdenie v rozsahu, „primeranom“ napadnutému článku. Zákon neurčuje, čo je „primeraný rozsah“. Pozmeňujúci návrh koalície vypustil vetu, ktorá hovorila, že „odpoveď je primeraná, ak nepresahuje rozsah tohto textu“, teda napadnutého článku.
V čom koalícia ustúpila
vypustila paragraf ktorý zakazuje uverejňovať články propagujúce alebo zľahčujúce vojnu, násilie alebo drogy
súčasne s ním vypadli aj pokuty do 200-tisíc korún za jeho porušenie
oprava a dodatočné oznámenie nemusia mať rovnako veľký titulok ako napadnutý text
za nezverejnenie odpovede stanovuje pokuty (od 50– do 150-tisíc korún), kým pôvodný návrh hovoril o „primeranej“ sankcii
odpoveď nesmie obsahovať hodnotiace úsudky
====== Čo nezmenila ======
právo na odpoveď, ktorá musí byť zverejnená do troch dní
zodpovednosť za obsah odpovede nesie vydavateľ
právo na odpoveď dáva aj politikom, štátnym úradom a ľuďom, proti ktorým je vedené trestné konanie
dáva vydavateľovi povinnosť ochrany zdroja
Prešli iba návrhy koaličných poslancov
Do vládneho návrhu sa dostali pozmeňujúce návrhy od poslancov Rafaela Rafaja z SNS a Jána Senka zo Smeru. Koalícia odhlasovala rozšírenie ochrany zdroja informácií. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť o pôvode alebo obsahu informácií sa bude vzťahovať aj na osobu, ktorá informácie poskytla na základe zmluvného vzťahu s vydavateľom. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť by sa nemala vzťahovať na prípad, ak sa dokáže zabrániť spáchaniu trestného činu. Ďalším Senkovým návrhom koalícia upustila od požiadavky zhodnej veľkosti nadpisu opravy a dodatočného oznámenia, akou bol napísaný napadnutý článok.
**====== ODPOVEĎ ======
**
Sedem hriechov tlačového zákona
Chcete, aby vaše obľúbené noviny nerobili redaktori, ale niekto iný? K tomu smeruje nový tlačový zákon z dielne vládnej koalície. Vytvára nezmyselne široký priestor pre právo na opravu a odpoveď, tým hrubo zasahuje do redakčnej práce, porušuje demokratické zásady, práva občanov a slobodu tlače.
1. Dáva právo na odpoveď aj pri pravdivej informácii.
2. Dáva právo aj na opravu informácií, ktoré nikomu neublížili.
3. Umožňuje dvojitú sankciu – vydavateľ má povinnosť uverejniť opravu i odpoveď.
4. Vydavateľ je zodpovedný aj za odpovede, ktoré porušujú zákon a dobré mravy, čo môže vyvolať reťaz žiadostí o odpoveď.
5. Právo na odpoveď majú aj štátne a iné verejné orgány, čo podľa medzinárodných organizácií vytvára možnosť zneužitia.
6. Redakcia nesmie reagovať na odpoveď, čo je protiústavné.
7. Vydavateľ nemôže odpoveď odmietnuť, inak mu hrozí peňažný trest až 150-tisíc korún.