Dá sa povedať, že slovenská archeológia bude v nadchádzajúcich rokoch kopírovať trasy budúcich diaľnic?
Do veľkej miery áno. Pôjde predsa o takmer 150 kilometrov diaľnic. Je tam dosť práce pre všetkých slovenských archeológov činných v teréne.
Tempo výstavby sa však má zdvojnásobiť. Neohrozia práve archeológovia vládne termíny dokončenia diaľnic?
Ak sa dostaneme na plánované úseky včas, to znamená už teraz, tak určite nie. Dúfajme, že naši partneri dobre chápu, aké je dôležité, aby sa záchranný archeologický výskum začal v dostatočnom predstihu pred začatím výstavby. Ak nás na projektované úseky pustia až po rozbehnutí výstavby, tak to naozaj môže spôsobiť jej spomalenie.
Čo znamená „v dostatočnom predstihu“?
Keď sa mala stavať rakúska diaľnica do Bratislavy, celý úsek preskúmali už tri roky pred začiatkom výstavby. Keď prišli stavbári, investor už vedel, že s archeológiou majú pokoj, nebude im prekážať ani ich zdržiavať. V našej konkrétnej situácii PPP projektov hovoríme o ôsmich mesiacoch, ale pri ďalších plánovaných úsekoch by sa malo toto obdobie postupne predĺžiť.
Kto sú vaši hlavní partneri?
Ministerstvo dopravy a Národná diaľničná spoločnosť. Na druhej strane je Pamiatkový úrad.
Viete už, kde vás čakajú najzaujímavejšie lokality?
Iste, celá trasa už totiž bola podrobená prvotnému výskumu. Niektoré úseky, napríklad Považie, dokonca dvakrát. Najprv v rokoch 1997 až 1998, naposledy však dôkladnejšie. A najzaujímavejšie lokality? Zoberte si len okolie Nitry, koľko je tu významných lokalít! Alebo Požitavie či Spiš. Oblasť, ktorou tam prejde diaľnica, je takisto archeologicky veľmi úrodná. Výskumy sa tam síce robili často, ale boli pomerne malé, kým teraz máme preskúmať celú šírku diaľnice v dĺžke niekoľkých kilometrov.
Čo ak tam narazíte na úplne nové nálezisko, ktoré si vyžiada taký rozsiahly výskum, že to spomalí výstavbu?
Myslím si, že to nehrozí, hoci úplne sa to nedá vylúčiť. Keby sme na trase objavili veľkomoravský kostol, tak to by si zaiste vyžadovalo osobitný prístup. Už sa stalo, že pre archeológiu sa musela posúvať trasa diaľnice – našťastie ešte vo fáze projektovej prípravy. Naposledy na Kysuciach, pri lokalite Čierne, kde sa našli unikátne historické opevnenia.
Ako reagovala diaľničná spoločnosť?
Vyšla nám v ústrety. A naplánovala trasu tak, že sa len letmo dotkne systému opevnení. Keby stavba postupovala podľa pôvodného plánu, tak zničí systém úplne. Preto je také dôležite urobiť archeologický výskum už v štádiu projektovania a prípravy stavby.
Už sa vám stalo, že ste spôsobili meškanie nejakej stavby?
Výraznejšie ešte nie. Jeden z najväčších výskumov v ostatnom období sme uskutočnili na stavbe rýchlostnej cesty pri obci Figa v okrese Rimavská Sobota. So stavebnou firmou sme sa dohodli k vzájomnej spokojnosti. Pozorujeme však rozdielne prístupy. Najmä zahraničné firmy myslia na archeológov dosť zavčasu, aby sme mohli nastúpiť ešte predtým, ako investor dostane stavebné povolenie. Keď začínajú stavať, náš výskum je už hotový. Niektoré firmy sa však s archeológmi zahrávajú, myslia si, že sa výskumu vyhnú. Oddialením výskumu si však len skomplikujú svoje termíny a v konečnom dôsledku zvyšujú náklady.
Kto financuje veľké záchranné archeologické výskumy na budúcich staveniskách?
Ten, ktorý ich vyvolal, teda investor, stavebník. Tak je to v celej Európskej únii.
Slovensko dnes prežíva obrovský stavebný boom a archeológovia mu vraj nestačia s dychom.
S tým nesúhlasím, zatiaľ to zvládame, ale len priberaním ďalších pracovníkov. Naše rady sa vďaka tomu rozrástli o mnohých mladých výskumníkov, čerstvých absolventov vysokých škôl. Ten boom však nebude trvať večne. V súčasnosti už vlastne vrcholí.
Má Slovensko dosť kvalitných archeológov?
Je ich relatívne dosť, ale schopných robiť veľké výskumy zase nie až tak veľa. Málo je takých, ktorí majú pre podobné úlohy aj špičkové technické vybavenie. Náš ústav ho má, aj potrebný technický personál, čo však nemožno povedať o desiatkach múzeí, ktoré sú v dôsledku mizivej štátnej podpory vo veľmi zlej situácii. Často im okrem personálu chýba aj potrebný balík peňazí. Najmä ak treba zaplatiť zemné stroje, vtedy ide o dosť veľké financie.
Ako je možné, že v depozitári komárňanského múzea si tak dlho nevšímali vzácny 400-rokov starý glóbus?
To je väčší problém, ako sa možno nazdávate. Aj v našom ústave, ale aj vo väčšine podobných inštitúcií na celom svete sa nájdu veci vykopané pred dvadsiatimi, tridsiatimi rokmi, alebo aj pred polstoročím, ktoré stále nie sú spracované. Po nástupe do vedúcej pozície v ústave som si vytýčil ako prioritu prelomiť túto nepriaznivú tendenciu. Chceme získať armádou opustené kasárne v Nitre pod Zoborom a vybudovať tu špičkové konzervátorské laboratóriá a vedecké depozitáre.
V tlači sa objavili informácie, že kasárne odkúpi mesto za 100 miliónov korún.
Podľa zákona má prednosť Slovenská akadémia vied, teda nepôjde o predaj, ale iba o prevod majetku štátu v rámci štátu. Rátame však s tým, že v areáli nájde miesto aj múzeum, prípadne iné inštitúcie šíriace kultúru a osvetu. Určite aj cirkev, ktorá je navyše majiteľom časti pozemkov.
Riaditeľom ústavu ste vlastne len tretí mesiac. Vaším predchodcom bol dlhé roky známy o generáciu starší archeológ Alexander Ruttkay. Príbuzný?
Nie som jeho syn, ba ani synovec. Sme jednoducho menovci.
Vychovával vás ako svojho nástupcu?
To by ste sa mali spýtať jeho. Myslím si však, že áno. Keď som prišiel pracovať do ústavu, bol už zástupcom riaditeľa. Neskôr sa stal riaditeľom a ja tajomníkom. Potom som bol jeho zástupcom a aj viaceré výskumy sme robili spoločne.
Chcete pokračovať v tom, čo ste spoločne rozbehli?
Určite áno. Predsavzal som si zaktivizovať veľké výskumné projekty v Bojnej, Poprade, Majcichove, Pobedime a Nižnej Myšli. Ďalej rímske tábory na Dunaji a dolnom toku Moravy, predovšetkým v Iži.
Čím ešte môže prekvapiť Bojná? Najstarším kostolom?
Boli by sme radi, keby sa tam našiel kostol, ale nemusí to byť len kostol. Vyzerá to tak, že hradisko vzniklo ešte pred veľkomoravskou dobou, niekedy na rozhraní ôsmeho a deviateho storočia. A zaniklo pravdepodobne v priebehu veľkomoravskej doby alebo v jej závere, možno v súvislosti so staromaďarskými pohybmi. To sa však ešte musí potvrdiť.
Spomenuli ste starých Maďarov. Žili v Bojnej starí Slováci?
(smiech) Hoci sa zaoberám týmto obdobím, nepoužívam termín starí Slováci. Boli to predkovia Slovákov alebo Nitrania, keďže išlo o Nitrianske kniežatstvo. Niektorí kolegovia dôvodia, že sa používa termín Česi (dokonca ani nie starí Česi), hoci v 9. storočí ešte v písomných prameňoch pomenovania Čech, Česi neexistovali. Prečo nie sme rovnako prísni na všetkých, pýtam sa. Nerád by som však ďalej živil túto tému, ktorá sa u nás nevdojak a nezaslúžené dostala až do centra vedeckých i politických diskusií.
Je pravda, že vykopávky v Bojnej sa mohli uskutočniť v takomto rozsahu až vďaka prvému od revolúcie systematickému výskumu, na ktorý prispel štát 5-miliónovou dotáciou?
Viac-menej je to tak. Po roku 1990 prebiehali totiž len menšie systematické výskumy, na ktoré sme si sami zohnali peniaze. Väčšinou zo zahraničia.
Zdá sa teda, že ste nastúpili na čelo ústavu v celkom priaznivom období?
Áno aj nie. Slovenská archeológia sa aj naďalej borí s veľkým finančným nedostatkom. Značnú časť peňazí na fungovanie tejto inštitúcie treba zohnať niekde inde, nespoliehať sa na štát. Jedným z východísk je aj medzinárodná spolupráca. Kooperujeme najmä s rakúskymi a ešte častejšie s nemeckými partnermi. Pracujeme v Kuvajte a čo nevidieť budeme pracovať aj v Turecku. Sú to nielen zdroje našich príjmov a financovania domácich výskumov, ale aj obrovský odborný prínos.
Kde okrem Bojnej možno očakávať ďalšie veľké objavy?
Veľké nálezy sú vecou náhody, ale aj systematickej práce. Máme rozbehnutých niekoľko exkluzívnych výskumov, ktorým sa venujeme prednostne – najväčšie pohrebisko z bronzovej doby na Slovensku v Trenčíne, germánske sídliská a pohrebiská v Zohore, trvalý výskum Nitrianskeho hradu. Ďalšie som už spomenul. Vraciame sa aj na staré náleziská, ktoré skúmali už naši predchodcovia. Dnes však máme nové prístroje, nové metódy bádania, rozšírili sa možnosti analýz, dopredu sa dostala aj teória. Dnes vieme napríklad zistiť, aké mäso sa pieklo na ohni pred stáročiami, analýzou nájdených semiačok rastlín sa dá vypátrať, aká vtedy bola klíma alebo priemerná ročná teplota.
Neznervózňujú vás nájazdy detektoristov, ktorí vám vykrádajú rozpracované náleziská?
Zaiste áno, situácia sa však začína obracať v prospech archeológov. Počúvam, že polícia opäť buduje špeciálny útvar a že vykrádači hrobov začínajú mať obavy. Kiežby sa to potvrdilo.
Povedzte, nežilo by sa vám ľahšie, keby ústav sídlil v Bratislave?
Byrokratické prekážky by sa tam asi prekonávali ľahšie, ale nebol by som za presun ústavu do Bratislavy. Podnikali sa už takéto pokusy pred dvadsiatimi rokmi. Dokonca vybrali pre nás Grassalchovichov palác, dnešný Prezidentský, našťastie ostalo len pri zámere. Širšia verejnosť možno ani nevie, že náš ústav vznikol už v roku 1939 v Martine-Bystričke a v roku 1953 sa presunul do Nitry. Vtedajší riaditeľ Anton Točík si predstavoval, že v Nitre si ústav zachová dôležité postavenie, kým v Bratislave sa stratí medzi desiatkami ostatných. A rozmýšľal správne.
Starobylá Nitra je navyše sama vďačným objektom archeologického výskumu.
Práve som to chcel povedať. A stále je tu čo skúmať a čo objavovať. Čím nechcem tvrdiť, že Bratislava je už prebádaná skrz-naskrz. Vôbec nie. Nebola by to pravda. Archeológov čaká na celom území Slovenska ešte veľa prekvapení.
PhDr. Matej Ruttkay, CSc. (46) – archeológ. Po skončení Univerzity Komenského začínal vo Vlastivednom múzeu v Nitre, od roku 1986 pracuje v Archeologickom ústave SAV. V roku 2002 sa stal zástupcom jeho riaditeľa, od februára tohto roku riaditeľom. Jeho dizertačná práca sa venovala vývoju osídlenia a typom sídlisk v 6. až 13. storočí na západnom Slovensku. Viedol výskum dosiaľ jedinej komplexne preskúmanej staroslovanskej osady na Slovensku (Bajč). V posledných rokoch sa špecializuje na výskum veľkomoravských hradísk. Je autor, resp. spoluautor 6 monografií a viac ako 130 vedeckých štúdií doma aj v zahraničí.