Podľa zistení historika Jána Hlavinku z Ústavu pamäti národa inžinier Fried bol obchodník s elektrickými súčiastkami z Levoče. Kúpele so známou baldovskou minerálnou vodou kúpil v roku 1936 za 420-tisíc vtedajších korún. „Použil na to prostriedky z úveru a zaťažil nadobudnuté kúpele hypotekárnou ťarchou 250-tisíc korún,“ dodáva Hlavinka.
V novembri 1938 Frieda zaistili spolu s jeho otcom, známym advokátom, a ďalšími trinástimi Židmi z Levoče, ktorí mali disponovať majetkom prevyšujúcim 500-tisíc korún. Do takzvanej dočasnej väzby sa dostali na pokyn Jozefa Tisa, vtedy ešte predsedu autonómnej vlády a zároveň ministra vnútra Slovenskej krajiny. Pri vyšetrovaní majetkových pomerov uviedol, že hodnota kúpeľov je otázna, lebo „tohtoročná sezóna bola pasívna“.
Keď ho vyšetrovacie orgány po niekoľkých dňoch prepustili, radšej emigroval do Palestíny. „Časti jeho majetku, napríklad osobného automobilu Tatra, sa onedlho zmocnila Hlinkova garda,“ uvádza historik. Samotné kúpele Baldovce využívali po dohode s Friedovým otcom členovia Deutsche Partei na príležitostné rekreačné pobyty pre nemecké deti.
Už koncom marca 1942 však Morávkov úrad nariadil previesť kúpele Baldovce a obchod s minerálnou vodou na Spišské biskupstvo, zastúpené Vojtaššákom. Dva roky sa potom s úradom dohadovali na hodnote a cene majetku. Všetky odhady znalcov prevyšovali sumu 500-tisíc korún a najvyšší odhad dosiahol takmer 900-tisíc.
Biskupstvo napokon zaplatilo arizovaný podnik tak, že prevzalo Friedov dlh v Spišskej úverovej banke a do depozitu Okresného súdu v Levoči vyplatilo „zvyšných“ 75-tisíc korún. „Pre spravodlivosť treba uviesť, že biskupstvo prevzalo kúpele v nie najlepšom stave a že na rozdiel od niektorých iných arizátorov do nich investovalo,“ dodáva Hlavinka.
A koniec príbehu? Po vojne sa Fried prihlásil o navrátenie svojho majetku. Povereníctvo priemyslu a obchodu „na žiadosť Spišského biskupstva“ potvrdilo, že to nie je možné „z dôvodov verejného záujmu“. Kúpele Baldovce neskôr zoštátnili, všetky objekty zbúrali a na ich troskách postavil závod na výrobu Baldovskej minerálky. Po privatizácii podniku Východoslovenské žriedla v roku 1994 patrí závod súkromnej spoločnosti Minerálne vody so sídlom v Prešove.