SNS chce zrušiť Ústav pamäti národa

Slovenskej národnej strane prekáža Ústav pamäti národa, ktorý odhaľuje bývalých agentov Štátnej bezpečnosti. Ústav nedávno zverejnil zväzky, ktoré osvetlili kriminálnu minulosť predsedu SNS Jána Slotu. SNS už predložila do parlamentu poslanecký návrh na zrušenie ústavu. Šéf poslaneckého klubu národniarov Rafael Rafaj nechcel o podrobnostiach hovoriť. Odmietol komentovať, či dôvodom na zmenu boli informácie o Slotovi.

26.04.2008 08:02
Ján Slota Foto:
Predseda SNS Ján Slota.
debata

„Pozrite si dôvodovú správu zákona,“ odkázal Rafaj. V nej sa uvádza, že ,,ústav si ako verejnoprávna inštitúcia už dlhší čas neplní svoje spoločenské poslanie".

Predseda ústavu Ivan Petranský sa nechcel k celej veci vyjadrovať. „Nebudem na to reagovať,“ uviedol.

Iniciatíva SNS nemá istú podporu vo vládnych stranách. „Tí, čo to navrhujú, majú krátku pamäť,“ reagoval vicepremiér pre ľudské práva, historik Dušan Čaplovič (Smer). Pripomenul, že Petranského dosadila SNS.

Podľa politológa Miroslava Kusého mal ústav svoje opodstatnenie. „Najmä v sledovaní komunistickej minulosti bol nenahraditeľný, nikto iný túto funkciu neplní,“ povedal.  Kusý si myslí, že ústav síce viedol nominant SNS, ale sú v ňom aj iní ľudia, a preto mal výsledky. „Vo svojich zisteniach mohol byť pre SNS nepríjemný,“ zdôraznil. 

Na základe dokumentov ŠtB z archívov ústavu sa napríklad podarilo odhaliť, že Slota v roku 1971 na štyri dni utiekol do Rakúska, kde s partiou kamarátov údajne kradol autá. Slotov otec Milan sa stal agentom ŠtB necelý rok po synovom úteku. Slota sa dobrovoľne z emigrácie vrátil 15. apríla 1971 do Československa. Ďalšie spisy ŠtB vypovedajú o tom, že mladý Slota mal kradnúť aj na Slovensku v predajniach mäsa a textilu.

„Ústav zákonným spôsobom sprístupnil žiadateľovi materiály zo svojho archívu,“ vyhlásil k správam o lídrovi SNS Petranský.

Ústav pamäti národa je jednou z najmladších inštitúcií na Slovensku. Hoci sa o jeho založení hovorilo od novembra 1989, politici sa na ňom dohodli až o 13 rokov neskôr. Zákon o zriadení ústavu predložil v roku 2002 jeho neskorší predseda Ján Langoš, ktorý neskôr zahynul pri dopravnej nehode.

Trištvrte roka bol potom ústav bez šéfa, keďže súčasná koalícia sa nevedela dohodnúť, kto ho bude viesť. Už vtedy niektorí vládni poslanci hovorili o obmedzení jeho právomocí. Minister spravodlivosti Štefan Harabin (HZDS) chcel zase ústav vysídliť do iných priestorov.

Na čelo ústavu nakoniec SNS presadila Petranského. „Pán Petranský ako historik a mladý človek môže tento ústav posunúť ďalej a minimálne zachovať ten štandard, ktorý mal, a fungovanie podľa súčasného zákona a pravidiel,“ povedal vtedy Rafaj.

Ústav na požiadanie zverejňuje zväzky ŠtB, vedie zoznamy príslušníkov komunistickej tajnej služby. Za prvý polrok existencie dostal takmer štyritisíc žiadostí o sprístupnenie spisov. Podobné inštitúcie majú aj iné krajiny bývalého socialistického bloku. Napríklad v Českej republike je Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu, v Poľsku Inštitút národnej pamäti a v Maďarsku Historický archív štátnobezpečnos­tných služieb.

debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy