Na prelomenie prezidentovho veta je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny zo všetkých 150 poslancov Národnej rady. Pri hlasovaní začiatkom júla normu presadilo 80 koaličných poslancov.
Gašparovič v odôvodnení okrem iného tvrdil, že nie sú jasne upravené pravidlá vykonávania skúšok na získanie vodičského preukazu, ktoré mali po novom vykonávať súkromné firmy. Prezident navrhol zachovať súčasný systém, keď skúšky zabezpečuje ministerstvo vnútra.
Upozornil, že parlament schválením nového cestného zákona tiež zmenil ustanovenia iného zákona, ktorý s cestnou premávkou priamo nesúvisí. To prezident označil za rozpor s princípmi právnej istoty.
Národná rada totiž počas hlasovania súhlasila s pozmeňovacím návrhom koaličného poslanca Petra Pelegriniho (Smer), aby sa rozšírila možnosť stavania diaľnic a rýchlostných ciest na súkromných pozemkoch aj bez dohody s ich majiteľmi o ďalšie úseky. Parlament tým upravil zákon, ktorý ešte začiatkom tohto roka napadla na Ústavnom súde opozícia. Gašparovič navrhol, aby schválenú zmenu tohto zákona parlament vypustil z textu vrátenej predlohy.
Ministerstvo vnútra chce podľa televízie Markíza zákon opäť presadiť v parlamente tak, aby sa jeho účinnosť posunula minimálne. Gašparovič navrhol, aby sa ním začali motoristi, chodci či cyklisti riadiť od decembra, teda o dva mesiace neskôr, než sa predpokladalo.
Hlava štátu zároveň poznamenala, že text cestného zákona neurčuje policajtovi termín vydania potvrdenia o zadržaní napríklad vodičského oprávnenia alebo dokladov od vozidla.
Cestný zákon predpokladá napríklad zníženie maximálnej povolenej rýchlosti v obciach na 50 kilometrov za hodinu. Určil, že vodiči budú musieť po celý rok svietiť a za neprimeranú rýchlosť či jazdu pod vplyvom alkoholu mali hroziť vyššie pokuty. Nové pravidlá by mali zvýšiť bezpečnosť na cestách a pomôcť krajine v splnení záväzku znížiť do roku 2010 počet smrteľných nehôd na cestách na polovicu v porovnaní s rokom 2001.