Začala sa už na Slovensku kampaň pred prezidentskými voľbami?
Začala. A už teraz – trištvrte roka pred voľbami – je jasné, že väčšina kandidátov – s výnimkou Ivana Gašparoviča a Ivety Radičovej – majú úplne iné ciele ako byť zvolený. Do volieb idú pod zámienkou, aby spropagovali vlastnú stranu, vrátili sa na politickú scénu, alebo je to z ich strany len čistá exhibícia.
Dajú sa považovať pomerne časté výjazdy Ivana Gašparoviča a Ivety Radičovej za rozbehnutú prezidentskú kampaň?
Áno. Vedú tichý predvolebný boj, je to taká skrytá volebná kampaň. Lenže treba povedať, že je to nerovný boj, v ktorom Gašparovič používa prezidentský úrad ako bonus. Vďaka nemu má viac príležitostí zviditeľňovať sa v médiách.
Zatiaľ však nevystupujú ako veľkí konkurenti.
Je pravda, že prezidentskú agendu zatiaľ neotvárajú. Radičová ostáva v sociálnej sfére, odborné medze neprekračuje. Gašparovič síce svoj pôvodný program nedávno mierne doplnil. Vzájomným stretnutiam sa však vyhýbajú, nechcú vyzerať konfrontačne. Sú ako dve mimobežky.
Prečo idú do prezidentských volieb aj ľudia, ktorí nemajú od začiatku šancu uspieť?
Keby sa Františkovi Mikloškovi podarilo zopakovať výsledok z roku 2004 a získať aspoň šesť percent hlasov, Konzervatívni demokrati Slovenska by sa mohli prezentovať ako strana, ktorá má isté zázemie. Bol by to pre nich politický kapitál. V prípade Zuzany Martinákovej nejde podľa mňa o to zatieniť Radičovú, ale pripomenúť sa a znovu sa vrátiť na politickú scénu.