Keď nás obsadili Rusi

Slovami Keď nás obsadili Rusi sa začína nejedna spomienka príslušníkov generácie, ktorej osudy rozčesla okupácia '68. Svet pre nich prestal byť tým, čím bol dovtedy. Zmenil sa k horšiemu. Formulka Keď nás obsadili Rusi nadlho vystriedala, a do istej miery aj vymazala, inú, predtým tak často používanú - Keď nás oslobodili Rusi.

21.08.2008 08:22 , aktualizované: 09:23
Dôstojníci Sovietskej armády Foto:
Dôstojníci Sovietskej armády na Šafárikovom námestí v Bratislave 21. augusta 1968.
debata

Generálovi Eduardovi Vorobjovovi, ktorý v roku 1991 odchádzal na čele sovietskych vojsk z Československa, nie náhodou utkvel v pamätí blednúci nápis na tunajších múroch: „Otec – osloboditeľ, syn – okupant.“

Úslovie Keď nás obsadili Rusi zľudovelo a ako všetko ľudové nevyhnutne sa zjednodušovalo. Veď pred 40 rokmi nás neokupovali iba Rusi, ale vojaci armád piatich štátov. A samotné sovietske jednotky pozostávali z mužov rôznych národov a národností. Rusov však bolo medzi nimi najviac. A najmä Rusi tomu všetkému velili.

A tak teda, aké to bolo, keď nás obsadili Rusi? Bol to predovšetkým a najsamprv veľký šok. Na tom sa zhodnú vari všetci pamätníci. Nikto okrem hŕstky zasvätených nečakal až takú „bratskú“ pomoc. Prekvapenie vystriedal smútok a pocit nemohúcnosti. Alexander Dubček i Ludvík Svoboda, vtedy najpopulárnejší politici, vyzývali k rozvahe a zachovaniu pokoja.

Okupačným vojskám preto nikto nekládol ozbrojený odpor. Napriek tomu spôsobili značné materiálne škody a aj straty na životoch. Iba v prvých desiatich dňoch vojenskej intervencie zahynulo na území Slovenska 26 civilistov. A 181 osôb bolo zranených.

Boli aj straty a škody iného druhu. Najbližší spojenci obsadili Československo krátko pred koncom hlavnej turistickej sezóny. A krajinu hermeticky uzavreli zvonku. Desaťtisíce dovolenkujúcich sa nemohli vrátiť domov. Mnohí z nich sa už vrátiť ani nechceli. Ďalší zbalili kufre doma a z okupovanej vlasti odišli natrvalo do sveta. Bol to únik mozgov, aký Slovensko ešte nezažilo.

Čo si myslíte o invázii do Československa v r. 1968?

V samotnom Československu sa státisíce ľudí stali počas normalizácie druhoradými občanmi a mnohých z nich postihli politické represálie len preto, že odmietli vyjadriť súhlas so „vstupom spriatelených vojsk“.

Tanky okupantov prevalcovali program socializmu s ľudskou tvárou, s ktorým prišla Pražská jar. „Európa mohla byť oveľa ďalej, keby Dubčekovi umožnili pokračovať v jeho politike,“ tvrdil svojho času nemecký politik – socialista Willy Brandt. Gorbačovova perestrojka sa riadne oneskorila.

Ale úsilie reformátorov z roku 1968 predsa len nevyšlo navnivoč. Ako to povedal Rus Andrej Sacharov v novembri 1989? „Dúšok slobody, ktorý okúsili Česi a Slováci v čase, keď ich viedol Alexander Dubček, sa stál predohrou nekrvavých revolúcií v krajinách východnej Európy i v samotnom Československu.“

Dôstojníci Sovietskej armády na Šafárikovom...
+14Tanky v centre Bratislavy ráno 21. augusta 1968.
debata chyba