Generálovi Eduardovi Vorobjovovi, ktorý v roku 1991 odchádzal na čele sovietskych vojsk z Československa, nie náhodou utkvel v pamätí blednúci nápis na tunajších múroch: „Otec – osloboditeľ, syn – okupant.“
Úslovie Keď nás obsadili Rusi zľudovelo a ako všetko ľudové nevyhnutne sa zjednodušovalo. Veď pred 40 rokmi nás neokupovali iba Rusi, ale vojaci armád piatich štátov. A samotné sovietske jednotky pozostávali z mužov rôznych národov a národností. Rusov však bolo medzi nimi najviac. A najmä Rusi tomu všetkému velili.
A tak teda, aké to bolo, keď nás obsadili Rusi? Bol to predovšetkým a najsamprv veľký šok. Na tom sa zhodnú vari všetci pamätníci. Nikto okrem hŕstky zasvätených nečakal až takú „bratskú“ pomoc. Prekvapenie vystriedal smútok a pocit nemohúcnosti. Alexander Dubček i Ludvík Svoboda, vtedy najpopulárnejší politici, vyzývali k rozvahe a zachovaniu pokoja.
Okupačným vojskám preto nikto nekládol ozbrojený odpor. Napriek tomu spôsobili značné materiálne škody a aj straty na životoch. Iba v prvých desiatich dňoch vojenskej intervencie zahynulo na území Slovenska 26 civilistov. A 181 osôb bolo zranených.
Boli aj straty a škody iného druhu. Najbližší spojenci obsadili Československo krátko pred koncom hlavnej turistickej sezóny. A krajinu hermeticky uzavreli zvonku. Desaťtisíce dovolenkujúcich sa nemohli vrátiť domov. Mnohí z nich sa už vrátiť ani nechceli. Ďalší zbalili kufre doma a z okupovanej vlasti odišli natrvalo do sveta. Bol to únik mozgov, aký Slovensko ešte nezažilo.
Čo si myslíte o invázii do Československa v r. 1968?
V samotnom Československu sa státisíce ľudí stali počas normalizácie druhoradými občanmi a mnohých z nich postihli politické represálie len preto, že odmietli vyjadriť súhlas so „vstupom spriatelených vojsk“.
Tanky okupantov prevalcovali program socializmu s ľudskou tvárou, s ktorým prišla Pražská jar. „Európa mohla byť oveľa ďalej, keby Dubčekovi umožnili pokračovať v jeho politike,“ tvrdil svojho času nemecký politik – socialista Willy Brandt. Gorbačovova perestrojka sa riadne oneskorila.
Ale úsilie reformátorov z roku 1968 predsa len nevyšlo navnivoč. Ako to povedal Rus Andrej Sacharov v novembri 1989? „Dúšok slobody, ktorý okúsili Česi a Slováci v čase, keď ich viedol Alexander Dubček, sa stál predohrou nekrvavých revolúcií v krajinách východnej Európy i v samotnom Československu.“
