Slovenský autobus zdemoloval zvodidlá a narazil do betónového stĺpa nadjazdu. „Otázne je, či by nemal byť betónový stĺp, do ktorého autobus narazil, ďalej od cesty, ako je to u nás. Následky by asi boli oveľa menšie,“ tvrdí šéf Ústavu súdneho inžinierstva Kasanický. Ako dodáva, sú síce spoločné európske normy, podľa ktorých sa stavia aj na Slovensku, ale Chorváti zatiaľ nie sú členmi EÚ.
Autobus Karosa, ktorý havaroval v Chorvátsku, bol vyrobený v roku 2001. Vo firme Mostarko si ho objednala žena z Košíc. „Bol v dobrom technickom stave. Nevieme si vysvetliť, čo sa mohlo stať. Je nám to strašne ľúto,“ povedal spolumajiteľ spoločnosti Ladislav Michalko. Potvrdil, že podľa informácií z Chorvátska mohol nehodu zapríčiniť aj defekt pneumatiky. „Aj tie boli vo veľmi dobrom stave,“ dodal Michalko.
DISKUTUJTE: Nemáte obavy z cestovania autobusom?
Kasanický hovorí, že sedemročný autobus je tak na hrane. „Ale predpokladám, že žiaden prepravca by si netrúfol poslať zlý autobus na takú dlhú cestu,“ tvrdí Kasanický.
Podľa neho pri nehode je jedno, kde človek sedí. „Neexistuje bezpečný autobus, je to daň za to, že sa chceme pozerať von veľkými oknami, ktoré nie sú pevné,“ dodáva odborník. Zároveň tvrdí, že ani plánované povinné pripútanie sa až tak veľa nevyrieši. „Nemci robili test s figurínami, ktoré po náraze mali takú kinetickú energiu, že odtrhli podlahu autobusu,“ spomína Kasanický.
Na záver predsa len hovorí, že je jedno miesto relatívne bezpečnejšie. „Lepšie je sedieť v strede autobusu a v uličke. Pri okne a na koncoch autobusu hrozí pri nárazoch úplné znetvorenie. Často pri nehodách obetiam otŕha končatiny a hlavy. Konštrukcia autobusu je jednoducho slabá,“ uzatvára Kasanický.
Autobusom, ktorý havaroval na chorvátskej diaľnici, sa viezla skupina starších manželských párov a ich mladší príbuzní. Zájazd si zorganizovala skupina žien, ktoré už niekoľko rokov spolu cvičia aerobik. Aj do Chorvátska smerovali na relaxačný pobyt. Do prímorského mestečka Vodice chodievali v septembri pravidelne už niekoľko rokov.
