,,Bol to tvrdo populistický typ vlády založený na ľuďoch, ktorí išli tvrdo za zištnými cieľmi. Neštítili sa takmer ničoho," opisuje posledné štyri roky Mečiarovej vlády politológ Miroslav Kusý.
Divoká privatizácia, prenasledovanie novinárov, otvorený boj s prezidentom Michalom Kováčom, únos jeho syna, podozrenia zo zneužívania tajnej služby. Demarše a protesty zo zahraničia. Medzinárodná izolácia. Dištanc od EÚ aj od NATO. Aj takto vyzerala Mečiarova vláda v rokoch 1994 až 1998.
Jedným z hlavných znakov mečiarizmu bol podľa politológov syndróm Mečiarovej osobnej moci. ,,On rozhodoval o všetkom. Navonok pritom vystupoval veľmi skromne. Prezentoval sa svojou korzičkou," spomína Kusý. Často sa pritom Mečiar cítil ohrozený, v televízii viac ráz hovoril, že sa naňho chystá atentát.
Až v roku 1999, teda keď už bol Mečiar mimo hry, prenikli na verejnosť informácie o luxusnej vile Elektra v Trenčianskych Tepliciach. V tom čase sa šéf HZDS v politike angažoval málo. Keď na konci septembra 1998 zistil, že napriek víťazstvu vo voľbách nenájde partnera do vlády, stiahol sa do úzadia, dokonca sa vzdal poslaneckého mandátu – v prospech bývalého šéfa SIS Ivana Lexu.
A postupne sa zbavil najvýraznejších osobností zo svojho okolia. Pri Mečiarovi už dnes nestojí Oľga Keltošová, Vojtech Tkáč ani Ivan Gašparovič. Ten navyše svojmu straníckemu šéfovi zasadil pred štyrmi rokmi ťažký úder – vyhral v prezidentských voľbách.
Mečiar je dnes miernejší, no rozmýšľa stále rovnako. ,,Je len viac unavený a krotkejší. Jeho myslenie sa však nezmenilo," spresnil Kusý.
Strane, ktorá stojí a padá na svojom lídrovi, analytici už dlhší čas veľkú budúcnosť nepredpovedajú. ,,Nemá totiž žiadnych nástupcov. Tých si z princípu nevychovával, pretože konkurenciu nemal rád," uzavrel politológ.