Štát vydal stavbárom lužné lesy

Do lužných lesov pod Bratislavou zrejme onedlho vyrazia bagre developerov. Štátni vodohospodári totiž prenajali na 99 rokov súkromnému investorovi územie Jarovského ramena - časť vodného diela Gabčíkovo. Cena prenájmu je podľa zistení Pravdy 50 halierov (1,66 centa) za meter štvorcový na rok.

13.10.2008 02:52
Jarovecké rameno Foto:

Pre hlavné mesto je to jedna z kľúčových športovo-rekreačných lokalít. Hrádzou pod Petržalkou a jej okolím prúdia každý deň tisíce korčuliarov, cyklistov, bežcov a psíčkarov. Štátny podnik Vodohospodárska výstavba a Slovenský vodohospodársky podnik prenajali v uplynulých dňoch územie Jarovského ramena akciovej spoločnosti Xiland. Ministerstvo životného prostredia prenájom potvrdilo.

Investor tam chce v troch etapách do roku 2020 na svoje plány použiť 32 miliárd korún. Okrem športovo-rekreačných zámerov, ktoré predpokladá i územný plán Bratislavy, plánuje aj čisto komerčné aktivity. „V území majú byť podľa nájomcu vybudované aj objekty bývania, obchodov, služieb a zábavy,“ informovala Silvia Neuročná z tlačového oddelenia ministerstva.

S predstaviteľmi akciovky Xiland sa denníku Pravda napriek rôznym pokusom spojiť nepodarilo. Firma nemá sídlo, ani telefón. Na dvoch miestach v Bratislave si prenajíma poštový priečinok, kde sa dá zanechať písomný odkaz. Za spoločnosťou stoja podľa registra na internete podnikatelia Jakub Miller a Štefan Stanko. Tí vlastnia aj lyžiarske stredisko v Banskej Štiavnici, o ktoré sa donedávna Stanko sporil s exministrom práce a sociálnych vecí Ľudovítom Kaníkom.

Vodohospodári zodpovednosť za celú vec odmietajú. Tvrdia, že Jarovské rameno bolo prenajaté ešte v roku 2006 za vlády Mikuláša Dzurindu, teraz sa iba zmenil nájomca. „Oproti pôvodnej zmluve sa nám podarilo dosiahnuť pre štát výrazne lepšie podmienky,“ informoval hovorca rezortu Peter Višváder. Exminister Lázsló Miklós (SMK) sa na prenájom podľa vlastných slov už nepamätá. „Je to možné, ja si však na to nespomínam,“ reagoval.

Územný plán

Lužné lesy pod Bratislavou sú v územnom pláne desaťročia vyhradené pre rekreáciu a šport. „Investori skúšajú všetko, aj za hranicou možného. Na to sme tu však my, aby sme ich v takýchto aktivitách zahatali,“ odpovedal Martin Marcinčák z oddelenia územného plánovania na otázku, či by tu magistrát dovolil stavať byty a obchody.

Podľa ochranárky Ľubice Trubíniovej je jasné, že tlaky na územný plán budú veľké. „Vyzerá to ako projekt obrovských rozmerov s veľkým tlakom na finančnú návratnosť vložených investícií,“ hodnotí Trubíniová. Ochranári podľa nej nechcú brániť rozvoju takzvaných mäkkých športovo-rekreačných aktivít na území. „Toto by však bol výrazne negatívny zásah do prostredia dunajských lužných lesov,“ uviedla vedúca Bratislavského ochranárskeho združenia.

Bez súhlasu vlády

Vodohospodári vybavili prenájom poza chrbát vlády, ktorá ho mala najprv odsúhlasiť. Takúto podmienku stanovil splnomocnenec vlády Gabriel Jenčík v stanovisku, ktoré má Pravda k dispozícii.

Jenčík v ňom konštatuje, že Jarovského ramena sa týka medzinárodná zmluva z roku 1977 medzi Československom a Maďarskom o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Prenájom však mala vláda podľa neho odobrovať aj kvôli tomu, že je na dlhé roky. Samotný Úrad vlády sa k skutočnostiam nechcel vyjadriť, odkázal na ministerstvo životného prostredia. Hovorca rezortu Peter Višváder na otázku v piatok nevedel reagovať.

Smutní kanoisti

Jarovské rameno je životne dôležité pre rýchlostných kanoistov. Tí získavajú pre Slovensko medaile z majstrovstiev a olympiád, pritom ako jediní v Európe nemajú svoj areál. Práve v Jarovskom ramene sa nachádza umelo vyhĺbená veslárska dráha so všetkými potrebnými parametrami, ktorú ostáva dobudovať.

Generálneho sekretára zväzu Borisa Bergendiho správa o prenájme územia zaskočila. Vysvetlil, že len v stredu zväz rokoval s ministerstvom školstva o dostavbe areálu. „Nie sme proti komerčným aktivitám, nepotešilo by nás však, ak by sme boli celkom vynechaní,“ reagoval.

Neznáma cena

Prenajali vodohospodári Jarovské rameno výhodne? Riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Roman Straka minulý týždeň v práci chýbal pre chorobu. Ministerstvo životného prostredia cenu prenájmu nevedelo uviesť. Tvrdí len, že sa ju podarilo oproti roku 2006 výrazne zlepšiť.

Pravde dva nezávislé zdroje potvrdili, že má ísť o sumu 50 halierov za meter štvorcový. Pri území 300 hektárov by mohol štát od Xilandu zinkasovať ročne 1,5 milióna korún (50 tisíc €). Je to trikrát menej, než získa za prenájom susedného územia v Čunove, kde spoločnosť Danubia Invest pripravuje výstavbu športovo-rekreačného areálu Danubia park. Za prenájom 220 hektárov ročne štátu platí 3,7 milióna korún (123 tisíc €).

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba